Veľký článok 2

3. ledna 2017 v 16:56 | Bocian |  Uletený život bocianí

Hniezdne narodeniny - nostalgia!

Blog, môj krásny blog Bocianie hniezdo, som začal písať v roku 2011. Bol chladný december (prosinec) a ja si už vôbec nepamätám, čo sa mi vtedy preháňalo hlavou. Viem len jedno! Že táto stránka je ešte o čosi staršia. Niekedy v septembri (září) som sa rozhodol, že sa o svoj vnútorný život začnem deliť s ľuďmi. Predstavte si. Písal som skvosty o životom prostredí a neviem čo ešte, a... nikto ma nevypočul. Ani neprečítal. Nebol som s takýmto obsahom spokojný, všetko vymazal a začal od začiatku. Literárny blog. Najmä moja vlastná tvorba. Toho osudného 20. decembra sa tu objavil článok O blogu (nedávno som ho aktualizoval, ale myslím, že v tomto momente to je prd platné, lebo som začal s novými sériami) a prvá poviedka: Chladné noci - tú hrôzu radšej nečítajte! Takto to začalo. A trvá šiesty rok.

V roku 2011 som publikoval, pochopiteľne, iba 2 články. Nasledujúci rok však neuveriteľných 111 - nejaké poviedky o kocúrovi Charlesovi (môj pradávny literárny hrdina nápadne pripomínajúci Garfielda :-D), kapitoly z môjho prvého rozsiahleho diela Návšteva planéty OX, a tak ďalej. Hlavne nič z toho nečítajte a ak, tak len na vlastnú zodpovednosť! :-D Rok 2013 bol o niečo slabší: 73, zato v roku 2014 sa mi podarilo vydať 122 článkov. Rekord! Vtedy som napísal zopár kratších poviedok, veľa úvah na tému týždňa a aj niečo o literatúre (Hemingway a tak :-D). Stále to je, keď sa na to dívam svojim terajším triezvym (haha, tiezvym) pohľadom, katastrofálna... katastrofa, ale som spokojný. Myslím si, že je viditeľný pokrok, vývoj, smerovanie dopredu. 2015. Len štyri články a veľká prestávka od písania vôbec. Čo môže chlapovi popliesť hlavu natoľko, aby všetko šmaril do koša a bol ochotný hoc i skočiť z útesu, len aby potešil, koho iného ako, ženu?! Spoznal som svoje dievča, Bocianku, s ktorou som stále v partnerskom zväzku. Áno, je to krásne, romantické a všetko. :-D

A sme tu, v roku 2016, ktorý len tunak nedávno skončil. :-D 51 článkov, práca na vlastnej zbierke poviedok, prvé literárne úspechy, maturita, začiatok štúdia na vysokej škole a tiež prvá brigáda. Zároveň som sa prebojoval do Autorského klubu a písal som básničky, za ktoré ste ma chváli omnoho viac, než som si zaslúžil. Bol to pre mňa neskutočný rok. Neskutočne skvelý! No tejto téme sa povenujem v nasledujúcej kapitole článku.


(Predel medzi kapitolami ala náš krásny živý stromček)

Plány a predsavzatia

Začnem blogom, pretože o svojich životných snoch, plánoch a zámeroch sa určite roztáram na niekoľko odsekov. Toto bude rýchlovka. Bocianov blog sa z osobnej stránky, ktorá súžila na moje "vykeciavanie sa", zmenil na niečo príliš oficiálne. Treba písať o knihách, o tom, tamtom, hentom. Začal som cítiť tlak. Stále ho cítim. Blog číta aj moja rodina, musím si dávať pozor na prsty... Necítim sa tu úplne komfortne, priznávam. Svoje najtajnejšie pocity a myšlienky si radšej schovávam do priečinka... Zmena! Od teraz budem viac otvorený. Je mi jedno, kto bude moje hlúposti čítať. Internet je slobodné médium a ja sa tu chcem aj slobodne cítiť. Predstavujem si, že si z tohto miesta spravím znova svoj vlastný svet, Bocianovo hniezdo. Chcem veľa písať. Poviedky, novely. Zlepšovať sa, súťažiť, publikovať. Potom je logické, že nemôžem vydávať každý deň nejaké básničky, články o knihách, sériu Spisovateľstvo. Raz za čas, to áno. Bocianie hniezdo sa stane viac informatívnou stránkou, denníčkom. Páči sa mi koncept Elizabeth a jej blog Mozaika ticha. Sem tam napíše niečo o knihách, potom z vlastného života - o spisovateľstve, o tom, čo ju trápi, čo zažíva...

Rozhodol som sa. Nechávam v činnosti nové série, ktoré som v minulom roku začal: Knihy, ktoré ma zaujali (budem mať množstvo námetov, keďže chcem veľa veľa čítať), Po stopách tunajšej literatúry a rubriku Uletený život bocianí, v ktorej pribudne článkov pravdepodobne najviac. Svoju poetickú iniciatívu by som chcel nasmerovať do časopisu Abdon a poviedky si odkladať, posielať do súťaží ako minulý rok, možno publikovať v zbierke (čosi nové mám za lubom).

A čo život mimo blog? Musím začať takto: Tento rok bol jedným z najlepších v mojom živote. Myslím, že podobnú formuláciu použila aj Elizabeth. :-D Repovým vystúpením som sa rozlúčil s detstvom - so strednou školou, ktorá ma chránila pred skutočným svetom. Zrazu som sa ocitol v ňom, v epicentre života. Čerstvo dospelý, s kopou možností. Začal som študovať na Prírodovedeckej fakulte a brigádovať ako delegát futsalových zápasov (zapisujem skóre, ovládam časomieru :-D). Škola ma však... nenapĺňa, nebaví. Veda, podľa mňa, sa nemôže študovať len tak, lebo dotyčný nevie, čo iné. Veda, to je vášeň sama o sebe. Chce čas, odhodlanie, chuť. Sedieť nad chemickými rovnicami, premýšľať, prečo chlór vytláča OH skupinu z reťazca. A ja, hoci som kedysi túžil byť vedcom (napríklad, keď som ešte začínal s týmto blogom), teraz už nemám zapálenie. Beriem to ako pokračovanie strednej školy. Obligátne povinnosti. Toto musím urobiť. Spravím to deň pred tým. Stíham to. Opíšem od spolužiačky. Alebo si niečo vymyslím...

Nechcem to takto robiť. Študovať, lebo sa to tak má. Mojou vášňou je písanie. Hľadal som školy, kde by sa tomu venovali, no nič. Nič poriadne. Samé veci-keci navyše, ktoré ma odradili a znechutili. Ja chcem študovať literatúru! Ale... nie tak, ako mi to niekto povie. Rád čítam, čo ma baví, píšem, čo chcem. Mám rád slobodu. Som naivný. Podľa mňa život nie je o tom, čo sa musí. Nemá sa žiť istým spôsobom preto, lebo sa to tak robilo odjakživa. Človek si musí hľadať vlastné cesty, sám sa prebíjať, skúšať, bojovať. Človek má obmedzenú životnosť. Keď chce prežiť zaujímavý život, musí si veci zariadiť po svojom. To si myslím ja, Bocian, Martin.

Rok 2017 chcem "zasvätiť" literatúre. Úplne naplno. Minulý rok som urobil veľký pokrok. Získal som čestné uznanie v súťaži Mladá slovenská poviedka a Literárny Zvolen. S poviedkou Medový týždeň vo včeľom úli a žihadlom v zadku (tak nejak :-D) som sa dostal do časopisu Dotyky a za túto poviedku dostal aj svoj prvý honorár! Necelých päť eur! :-D Bol som strašne nadšený, stále som. Do toho sme s Bociankou a Denisou Kancírovou dotiahli našu poviedkovú zbierku do finále. Máme už aj obálku, všetko je pripravené, vydavateľstvo Art Floyd už zverejnilo aj môj autorský profil. V nasledujúcich dňoch vám snáď víťazoslávne oznámim, že si ju môžete objednať!

Záverečná bilancia: Budem veľa čítať a ešte viac písať. A to je všetko. Rozhodol som sa, že čokoľvek sa stane, svoj život "obetujem" literatúre. Lebo v tom vidím zmysel, prečo som tu. To je moje poslanie - akokoľvek šialene, naivne a detsky to znie.

A čo ste si na rok 2017 predsavzali vy? Aké sú vaše plány?



Síce vládol krutý mráz,
napriek tomu toľko krás!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Leri Goodness Leri Goodness | Web | 3. ledna 2017 v 18:00 | Reagovat

Vše nejlepší do nového roku, ať se alespoň polovina přání splní! :)

Mé předsevzetí do nového roku?...už teď mi to přijde dost naivní, když si říkám, že se opět pokusím o cvičení, ale tentokrát se od toho už odradit nenechám, dále na sobě chci pracovat ještě víc než dosud a vytvořit mnohem víc vlastních obrazů, než tomu bylo v loňském roce, tak snad se zadaří. :)

2 Sugr Sugr | E-mail | Web | 3. ledna 2017 v 20:12 | Reagovat

Aj ja želam Bociankovi všetko najlepší v roku 2017, nech mu to stále tak pekne píše!:-)

3 Bocian Bocian | E-mail | Web | 3. ledna 2017 v 20:55 | Reagovat

[1]: Ďakujem a držím ti palce! Určite sa nimi potom pochváľ na blogu. :-)

[2]: Ďakujem, Sugr! :-)

4 Damien is online... Damien is online... | Web | 3. ledna 2017 v 23:43 | Reagovat

Najprv ti chcem poďakovať za ten súhrn rokov, počas ktorých si pôsobil ako bloger, pretože tvoju tvorbu nepoznám od začiatku a toto mi pomohlo. Tiež ti gratulujem k úspešnému roku a prajem nech je aj tento ďalší aspoň rovnako dobrý! :)
Čo sa týka plánov, páči sa mi nápad, že chceš odhaliť viac zo svojho života, na to sa celkom teším. To, že ťa škola vôbec nebaví je dosť zlé, lebo vyštudovať niečo nasilu a potom s tým aj tak ďalej nepracovať je zbytočné mrhanie časom. Na druhú stranu chápem, že výber kvalitných škôl, ktoré by ponúkali štúdium literatúry je mizerný.
Tiež ti chcem pogratulovať k tvojej prvotine. Mám v pláne po nej siahnúť, tak si počkám, kedy sa objaví aj pre oči verejnosti. Veľa šťastia a úspechov! :)

5 Bocian Bocian | E-mail | Web | 10. ledna 2017 v 13:50 | Reagovat

[4]: Ďakujem! :-) Neviem, čo so školou, naozaj neviem. Nemôžem povedať, že ma veda vyslovene nebaví, ale literatúra je moja vášeň... Uvidím, ako sa to bude vyvíjať.
Teším sa, že si chceš knižku kúpiť! :-) Keď to bude možné, zaspamujem svoj FB a blog. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama