Po stopách tunajšej literatúry #1

30. listopadu 2016 v 17:00 | Bocian |  Knihomoľ Bocian
Oficiálne a s veľkou pompou vám predstavujem novú sériu článkov: Po stopách tunajšej literatúry. V názve chýba slovo: "súčasnej", ktoré je síce veľmi dôležité, ale kvôli problémom s dĺžkou som ho musel defenestrovať. A aj tu vznikol problém. Ťažko sa pretláčalo cez okno... chcel by som napísať: okno redakcie, ale bola to moja izba (Hniezdo). Aké budú tieto články? O čom budú? Pokúsim sa o: zmysluplnosť, objektívnosť (čo nie je možné), informatívnosť a zaujímavosť. A budú jednoducho o počinoch terajších slovenských literátov, miestach, kde sa s takouto literatúrou možno stretnúť, osobnostiach a hocičom, čo mi príde na um a bude zapadať do kontextu. Nech žije SSL! (Súčasná slovenská lit. - pre nechápavcov!)


Ballova Veľká láska


Tentokrát som sa vrhol na knižku. Knižku, ktorú som prečítal už zhruba pred pol rokom. Prečítal som ju dokonca skôr než môj otec, ktorému som ju kúpil k narodeninám - ten ju ešte stále neprečítal! Budem dúfať, že si prečíta aspoň môj článok (strašne veľa: prečíta, neprečíta, číta - fuj!). Autor novely s názvom Veľká láska je totiž jeden z mojich obľúbených spisovateľov (ak nie najobľúbenejší). Vladimír Balla. Veľká láska je jeho zatiaľ posledná kniha - z roku 2015 a vydavateľom je práve KK Bagala, ktoré som spomínal v prvom diely Knihy, ktoré ma zaujali, a o ktorom pravdepodobne vznikne druhý článok z tejto série.

(Zdroj obrázka - klik naň)

Ako čitateľ som na autora Vlada Ballu - alebo "umeleckým menom" iba Ballu, zvyknutý z knižiek Oko, V mene otca či Gravidita. Nepoznáte? Ani jednu? Veľká škoda! Veľká láska. Aby ste si vytvorili predstavu, o čom sa budem nasledujúcich niekoľko odsekov aspoň sám so sebou zhovárať, oboznámim vás, že autor sa s touto novelou dostal do finále súťaže Anasoft litera. Je to celoštátna súťaž, ktorej porotcovia čítajú už vydané publikácie výhradne slovenských autorov a tie najlepšie sa potom smú pýšiť nálepkou: Finalista (lepšie sa predávajú). Samotný výherca - nie kniha, ale autor, získa nejakú finančnú odmenu. Závidíme. Samozrejme v zlom - ako všetci ostatní!

Ballova Veľká láska podľa všetkých vonkajších znakov pripomína nenápadný výrastok z červenej knižnice. "Romantika ako sviňa." Musíte však poznať autora, jeho ironický zmysel pre humor a individualistický pohľad na život, aby ste pochopili, že červená obálka a názov sú iba kamufláž. Pasca na úbohých nerozhľadených zákazníkov. Avšak myslím si, že akonáhle sa začítate - ak vôbec stihnete, knižka sa totiž hlce ako poldeci v protialkoholickej liečebni - určite vám bude všetko zrejmé. Prečo som v úvode rozoberal jeho predchádzajúce diela? V mene otca, Oko? Pretože sa jedná o novely tradične "Ballovské". Nájdete v nich stopy rovno niekoľkých halucinogénnych látok. Autor veľmi rád zhmotňuje svoje myšlienky. Používa nástroj menom: bujná fantázia. Rozoberá tému osobnej existencie, zmyslu života, postoj k rodine, ženám... Všetko je nápadité, plné obrazov, absurdity, nadrealizmu, priam magického realizmu. Literárni kritici mu dali prívlastok: "alchymista slovenskej prózy". V texte sa dá ľahko stratiť. Je náročný, plný metafor, ktoré si treba opakovane prečítať, spraviť si prestávku a zopár ráz tresnúť hlavu o stenu. Preto, ak sa nebojíte potrápiť šedú kôru, určite siahnite po jeho starších poviedkach. Pri čítaní budete zmätení, stratení, vyjavení, hocijakí, ale napokon ich odložíte s veľkým množstvom podnetov. Podobne ako z chlapskej debaty pri pive.

Veľká láska je iná kniha. Je viac priamočiara a podľa mňa je dobrým štartom pre kohokoľvek, koho náhodou zaujalo moje odporúčanie vyššie. Okrem aktuálnych tém (politických, geopolitických) vás ovalí autorov "spisovateľský jazyk" - ironický, melancholický, ponurý, beznádejný a predsa vždy vyvolávajúci pousmiatie. Kniha má všetky príznaky autobiografie. To je pre Ballu typické. Hrdina Andrič - úradník a ešte k tomu aj štyridsiatnik - sa po práci venuje literatúre. Je to samotár, človek pasívny, ale so svojim životom zmierený. Stretáva sa so svojou družkou Laurou, ktorá má, presne naopak, veľké plány do budúcnosti a kráča si za nimi. Andrič si s ňou a jej malou dcérou sem tam skočí na prechádzku, vezme ich na výlet a popri tom premýšľa a niekedy aj pije. Je mi blízky. Zápletka, môže sa zdať obyčajná, spočíva v ich vzájomnom vzťahu, ktorý pre Andriča znamená najmä naplnenie jednej konkrétnej fyzickej potreby. Žiadne veľké milostné drámy, výbuchy, prestrelky - ale aspoň zopár intímnych scén a, samozrejme, názory. Názory autora interpretované rozprávačom v tretej osobe. A vy sa s ním buď môžete stotožniť, alebo po knižke šmariť skartovačku.

Poslednou témou, ktorú sme pred maturitou na slovenčine preberali, bola práve súčasná slovenská literatúra. V tom momente sa zrodila aj moja láska k nej, k Ballovej próze. Dielo, o ktorom sa už začalo vyučovať na školách (dúfam, že nie iba na jednej), je práve V mene otca, ktoré je zaujímavé nielen problematikou rodinných vzťahov, ale aj množstvom fantazijných prvkov. Sledovali sme k nej nejaké sprievodné video, kde autor v slnečných okuliaroch rozprával o svojom písaní a živote. Priznal, že napriek blížiacej sa päťdesiatke, stále nemá rodinu. A dokonca aj takú odvážnu vec, že nevie, či ju vôbec bude (chce) mať. Rozprával ďalej, a keď video skončilo, takmer nikomu nebol sympatický. Nerozumel som. Vlado Balla má veľmi nekonformné nazeranie na ľudskú existenciu, pretože rozoberá zmysel, pointu, a prichádza na to, že neexistuje, žiadna nie je. Keby si jeho životné poznanie ľudia pripustili, zapríčinilo by to minimálne koniec sveta. Preto mi je sympatický a určite si kúpim každú jeho ďalšiu knihu - lebo o živote premýšľa a nenesie sa odovzdane na hladine rieky ako väčšina.

V jednom rozhovore povedal, že píše to, čo by sám chcel vidieť napísané. A ja súhlasím. To je spôsob, ako vzniká originálne umenie. Takýto je Vlado Balla, jeho výtvory a aj Veľká láska. Môže sa vám páčiť alebo môžete cítiť odpor z postavy ľahostajného pijana, ktorý nevidí perspektívu vo svojom partnerskom vzťahu, v deťoch a vlastne v ničom. A je s tým dokonca spokojný. Alebo nad to všetko môžete vzlietnuť a premýšľať. Ballove krátke prózy sú práve o spolupráci s čitateľom. Sú to impulzy na uvažovanie a úryvky iných perspektív života.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Luce Large Luce Large | E-mail | Web | 30. listopadu 2016 v 22:40 | Reagovat

Aj tvoj článok je zaujímavý, nie len rozhovor s Ballom. Skutočne som to nevedela. Všetko to vyzerá na dobrú literatúru, snáď sa niekedy dostanem k nejakej jeho knihe :)

2 Katarína Katarína | Web | 1. prosince 2016 v 22:39 | Reagovat

Tlieskam! Nesmierne ma budú tešiť tieto články. Popravde, zrovna túto prózu som od Ballu nečítala, pretože som sa k jej kúpe ešte nedostala. Ale pozerala som video o nej. Neviem, či poznáš Literárny kvocient, tento polrok vznikol. Štyria etablovaní lit. kritici rozprávajú o knihách a práve v jednej svojej diskusii rozoberali aj Ballovu Veľkú lásku: https://www.youtube.com/watch?v=Q1s2I_4YNOk Práve oni ma na ňu navnadili. Osobne si totiž nemyslím, že všetky Ballove poviedkove zbierky sú dobré, má aj slabšie. Samozrejme, nie vždy sa všetko podarí, ale napr. u Vilikovského sa zlé texty hľadajú ťažšie ako u ostatných našich autorov. Nemusíš súhlasiť, no ťažko ma presvedčíš o opaku. Ale teda, zatiaľ som chcela povedať len toľko, že som naozaj potešená tvojim článkom a dobrým vkusom.

A tiež som sa chcela spýtať, či náhodou nemáš účet na goodreads, ak by si mal, tak by som ťa rada followla, aspoň by som sa mohla inšpirovať aj tými knihami, ktoré tu priamo spomínať nebudeš. Môj je tento (ale slovenských autorov -prozaikov- si tam neznačím): https://www.goodreads.com/user/show/56256334-lokusta

3 Bocian Bocian | E-mail | Web | 5. prosince 2016 v 14:54 | Reagovat

[1]: Som rád, že ťa Balla zaujal. :-)

[2]: Jasné, literárny kvocient pozerávam pred spaním! :-D
Plánujem si teraz kúpiť ďalšiu knihu od Vilikovského, lebo zatiaľ som čítal iba Letmý sneh, ktorá bola výborná, ale až príliš úvahová. Na môj vkus jej chýbalo trochu viac dejovosti...
Mám účet na goodreads, ale z neznámych dôvodov sa mi podarilo všetky svoje knižky stratiť a znova sa mi to tam písať nechce. :-D Takže by ti bol asi na nič. No koncom roka zverejním zoznam všetkého, čo som prečítal. :-D

4 Katarína Katarína | Web | 5. prosince 2016 v 19:14 | Reagovat

Kvalitný večerníček. :D
Rozmýšľam, ktorá jeho kniha je natoľko "dejová", aby ťa zaujala. Pouvažujem nad tým a neskôr napíšem tip.
Technika je pre humanitne zameraných ľudí zradná vec. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama