Knihy, ktoré ma zaujali #1

27. listopadu 2016 v 8:01 | Bocian |  Knihomoľ Bocian
Historicky prvýkrát som niekde napísal ten čudný znak pred jednotkou - hešteg, či ako. Za svoj krátky, takmer devätnásťročný život, som žiaľ nestihol pochopiť, čo to znamená a na čo to slúži, ale pre účely tejto novej knižnej série (fanfáry) ho budeme používať. Hešteg. Pokojne mi v komentároch vysvetlite, čo to je zač.

Dôležitá informácia, ktorú ste možno z kontextu vytušili: začínam s novou sériou článkov! Knižné recenzie sa pre mňa stali niečím vynúteným, čo som len donekonečna odkladal v pripomienkovej aplikácii. To nechcem! Slovo chlapa! Tieto články budú stručné (snáď) dojmy z knižiek, ktoré som v poslednej dobe prečítal - vždy ich bude viac, napríklad tri. Žáner a všetko ostatné je ľubovoľné (ale najradšej mám svetovú klasiku a súčasnú slovenskú literatúru :-D).

Budem rád, ak mi napíšete nejaké vaše knižné tipy, alebo názor na spomenuté knihy, ak ste ich tiež čítali.
A najmä, čo si o tejto novej sérii myslíte! Či má byť viac informatívna, mám sa rozpísať o autorovi, deji knihy... Čokoľvek. Ďakujem!


Albert Camus - Cudzinec

Prvým pozitívom je, že sa jedná - v novom slovenskom preklade - o knižku veľmi malú a tenkú. Žartujem. Ale je to pravda. Prečítal som ju na jeden dych - neznášam takéto slovné spojenia. Určite poznáte príbeh o citovo chladnom Mersaultovi, ktorý neplače na pohrebe vlastnej mamy a svojej priateľke vysvetľuje, že vyznania ako: "Ľúbim ťa," preňho nič neznamenajú. Štýl písania je rovnaký ako hlavný hrdina. Vecný, bez zbytočných emócii. Na zadnej strane o knihe napísali jednu výstižnú vetu: "Mersault je citlivý len na vnemy, ktoré zachytáva svojimi piatimi zmyslami, ľudí a okolitý svet iba pasívne pozoruje a nezúčastňuje sa na ňom." Presne tak! A takáto je celá knižka. Plná vnútorných úvah a rozhodnutí človeka, ktorý koná pragmaticky. Podľa literárneho zaradenia sa jedná o existencialistické dielo a príznačné sú preňho: absurdita, prítomnosť hraničnej situácie a nesloboda hlavnej postavy - nachádza sa v obmedzenom priestore. To si pamätám ešte zo školy! :-D Podľa mňa veľmi zaujímavá knižka, ktorá ukazuje, že svet nedokáže pochopiť človeka, ktorý sa od ostatných odlišuje.

(Pekná obálka)


Márius Kopcsay - Jednouholník

Niečo pre mňa. Kopcsay je známy slovenský autor - príslušník mojej milovanej "umeleckej" literatúry, a toto je jeho poviedková zbierka z minulého roku. Siahol som po nej a nie po aktuálnej knihe Asvabaždénie, ktorá je vraj (podľa literárnych kritikov) príliš "ukecaná". Jednouholník ma úplne uspokojil. Zahŕňal v sebe zúfalého hlavného hrdinu ľutujúceho svoje nesplnené túžby, alkohol a neideálny vzťah s priateľkou. Ako keby som to písal ja (nemyslím to tak, že píšem ako Kopcsay)! Jednotlivé poviedky na seba nadväzujú dvomi prelínajúcimi sa dejovými líniami: cesta vlakom domov z hudobného vystúpenia a spomienky na brigádu počas letných prázdnin. Hrdina je stále rovnaký. Aj podľa iných názor a predovšetkým toho môjho sa jedná o veľmi úprimné dielo s autentickým a asi aj autobiografickým hrdinom, s ktorým sa veľmi ľahko stotožníte. Odporúčam! Ešte musím spomenúť, že vydavateľom je Koloman Kertész Bagala - nesmierne inšpiratívny človek, o ktorom budem určite písať.

(Spoznal som sa hneď na prvý pohľad)


J. D. Salinger - Deväť poviedok

Nesúďte knihu podľa obalu. V tomto prípade by som urobil výnimku. Zbiera deviatich Salingerovych poviedok, ktorého poznáte asi predovšetkým vďaka knihe Kto chytá v žite, je jednoduchým a príjemným čítaním. Jednoduchým ako je obálka. Poviedky nie sú témami ani spracovaním prevratné, ale v každej jednej cítiť tú idylickú americkú atmosféru 40. až 60. rokov 20. storočia. Spoločnosť, ako ju ukazuje trebárs Fitzgerald (zdá sa mi, že sú si celkom podobní) vo Veľkom Gatsbym. To prostredie... panie a páni neustále fajčiaci cigarety, honosné vily, typické rodiny so svojimi typickými problémami, ale aj téma vojny. Všimol som si, že Salinger miluje deti. Hádam vo všetkých deviatich poviedkach sa vyskytla detská postava a vo väčšine hrala hlavnú rolu. Jeho diela však určite detské nie sú. Najvýstižnejšie by som ich pomenoval ako: sofistikované vo svojej jednoduchosti, charizmatické. Dobre a rýchlo sa čítali, mali spád a sem tam aj prekvapili zaujímavým dejovým zvratom. Pekné príbehy, ktoré, a znova použijem nechutné klišé, nikoho neurazia. Ako čitateľ som bol spokojný. Mám rád tú starú americkú atmosféru!

(Modrá ako nebo)
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Eliss Eliss | Web | 27. listopadu 2016 v 8:51 | Reagovat

Vypadá to na zajímavé počtení...

2 Katarína Katarína | Web | 27. listopadu 2016 v 9:19 | Reagovat

Všetky tri texty som čítala a musím pochváliť tvoj výber.

Nevedela som, že Cudzinec vyšiel aj v slovenčine, všimla som si český preklad a teraz aby som sa rozhodovala, ktorá verzia je kvalitnejšia a hodno si ju kúpiť do knižnice.

Bagala vytvoril vydavateľstvo, na ktoré sa čitateľom oplatí spoľahnúť. Nie vždy sa trafí do najlepšej slovenskej knihy roka (veď to sa ani nedá), ale latku kvality drží naozaj vysoko.

Slovným spojením "sofistikované vo svojej jednoduchosti" si Saligera dobre vystihol.

3 Elizabeth Elizabeth | Web | 27. listopadu 2016 v 17:18 | Reagovat

Zaujímavý výber. Mňa zaujal najmä Jednouholník. Od J. D. Salingera som čítala práve Kto chytá v žite a celkom sa mi páčila, takže zbierka týchto poviedok by tiež nebola zlá voľba, myslím, že po tom niekedy siahnem. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama