Srpen 2016

Spoločnosť mŕtvych básnikov

24. srpna 2016 v 8:47 | Bocian |  Bocian filozofom
Ráta ktosi z vás, koľkokrát som už sľuboval článok o spisovateľských filmoch? A koľko týždňov na ňom už "úporne pracujem"? Dúfam, že nie! Na moju obranu - začal som, postupne o tých filmoch píšem, ale akosi sa neviem... odhodlať. Vo svete filmu sa strácam. Vravím si: "Gde v Prdeli Som?!" Poznáte tento vtip? Dnešný článok, článok po dlhočiznej dobe (Bocian musel najprv zotrieť prach z baneru a povysávať pavučiny medzi rubrikami) bude moja príprava na to, aby som bol schopný a spôsobilý napísať nejaké "kvalitné" dojmy z filmu. Pripravte sa. Štart.

Tento film ma okamžite zaujal svojim názvom. Videl som v reklame tvár Robin Williamsa, zachytil: "Spoločnosť... básnikov" a okamžite si ho vyhľadal na stránke ČSFD. A o pár dní si ho aj počas jedného lenivého daždivého dopoludnia pozrel. Keďže sa veľmi netýka spisovateľstva, nezaradím ho do toho svojho slávneho výberu. Avšak píšem o ňom, pretože má úžasnú a pre mňa stále aktuálnu myšlienku! Zameriava sa na skupinku sedemnásťročných študentov na prestížnej americkej strednej škole. Škola kladie dôraz na hodnoty, disciplínu a podobné hlúposti a svojich žiakov - výhradne mužského pohlavia, pripravuje na tie najlepšie univerzity a na zamestnania typu: právnik, lekár, bankár, buzinesman. Skrátka ide o typickú pokryteckú spoločnosť, ktorá svojimi špinavými peniazmi ničí mladé romantické duše. A presne toto pochopil aj nový učiteľ literatúry. Fanfáry! Skvelý Robin Williams, ktorý žiaľ pred dvomi rokmi spáchal samovraždu. Ja ho mám rád najmä z filmu Flubber (práve som zistil, že má dosť mizerné hodnotenie) a, samozrejme, Noc v múzeu. Tento film - o básnikoch, ma presvedčil o tom, že si musím pozrieť hádam jeden z jeho najúspešnejších filmov: Dobrý Will Hunting, kde okrem neho natrafíte aj na Ben Afflecka a Matt Damona (zároveň tvorcovia scenára).


Škola a rodičia týchto mladých mužov si prezieravo uvedomujú, že v sedemnástich rokoch sa človek jednoducho sám rozhodovať nedokáže. Preto si oba výchovné tábory zaumienili, že z nich vytlčú individualitu, slobodné myslenie a nejaké tie naivné túžby. Nový učiteľ, absolvent tejto mučiarne, má na vec iný pohľad. Učí ich, aby literatúry milovali, nie sa ju bezhlavo drilovali (vyšiel mi rým). Aby jej naozaj rozumeli. Film bol natočený v roku 1989. Pred 27 rokmi! Nepripomína vám však táto situácia niečo? Naše súčasné školstvo? Bifľovanie mien? Degenerovanie nášho kritického uvažovania? Veľa otázok? Myslím si, že odpoveď je jednoznačná. Súkromná výberová škola predstavovala haldy učiva, ktoré sa prelievalo z ucha do ucha a späť von. Dnes sa takéto niečo nedeje aspoň na tých drahých súkromných školách (pousmiatie). Všade inde áno!

Príbeh sa teda stále motá okolo skupinky žiakov a ich čoraz obľúbenejšieho profesora. Dozvedia sa, že kedysi existoval tajný spolok mŕtvych básnikov a len s minimálnymi vedomosťami o poézii, ale veľkou chuťou, sa pustia do jeho znovuzrodenia. Páči sa mi to. Posolstvom je, že človek nemusí ovládať prehľad mien a tvorby. Nemusí poznať všetky básnické figúry a rozlíšiť básne podľa vonkajšej formy. Niekedy je oveľa dôležitejšie, aby mal na dielo vlastný názor a vedel si z neho čosi vziať pre svoj život. A čo mi je ešte sympatickejšie, film vykresľuje poéziu najmä ako prejav voľnosti. Znova som si uvedomil, čo je to umenie, prečo je také dôležité. Znova som sa zarmútil nad ľuďmi (trebárs aj pedagógmi), ktorí povyšujú exaktné predmety nad tvorivosť, fantáziu a slobodu.

Nebudem vám o filme prezrádzať viac, lebo by som vám pokazil zážitok. Jednoducho, členovia spolku prichádzajú na svoje vlastné túžby a dostávajú sa do rozporu so spoločnosťou - kvôli láske, neuposlúchnutiu rodičov, vzpieraniu sa školskému systému... Film dostal na stránke ČSFD hodnotenie 86% a na stránke IMDb 8 bodov z 10. Chcem ešte spomenúť, že bolo pekné, keď vo filme čítali texty skutočných umelcov. Jeden takýto citát by som vám chcel ukázať:

"Odišiel som do lesov, pretože som chcel žiť uvedomelo, chcel som sa čo najhlbšie ponoriť do života, vysať ho až do dreni kostí a nie aby som až vtedy, keď budem umierať, spoznal, že som vôbec nežil. Nechcel som prežívať niečo, čo nie je život - veď žiť je tak nádherné!"
- Henry David Thoreau

(zdroj obrázka: klik naň!)






Predstavenie

4. srpna 2016 v 20:45 | Bocian |  Umelec Bocian
Niečo pre vás mám: Život je ako autobus. Táto hlboká myšlienka mi napadla presne včera. Včera pri treťom pive a výhľade na všetky možné mosty Bratislavy (máme ich päť). Zaráža ma, ako ťažko sa mi dostáva k blogovaniu. Stále som nevyriešil problém s internetom, a keď sa už dostanem do "wifi izby" zaujmú ma videá na Youtube. Ale veľa píšem - myslím si. Poviedka za poviedkou. Viem za deň naťukať do 2000 slov. Super, dostal som sa k písaniu! Aké jednoduché! Niečo vám pri tejto príležitosti musím oznámiť. Je to dôležité!

K minulému článku:
Zatiaľ som žiadnu knihu nevydal. S Bociankou sme napísali niekoľko poviedok a šéfredaktorka časopisu Abdon a od nedávna aj budúca vydavateľka literatúry sa podujala chopiť sa ich. Momentálne sme v stave finálnej korekcie, vyberaní názvu, obálky, a tak ďalej. Takže po roku práce (začali sme koncom minulého leta) konečne "finišujeme". No cesta k hotovej hmatateľnej knižke je ešte pomerne dlhá. Keď nám to úspešne vyjde, určite vám o tom poviem! Mimochodom, ďakujem za záujem prejavený v komentároch, veľmi ste ma potešili! A už sa vrhnime na dnešnú básničku - lebo žiaden dlhší článok sa mi v horúčave štvrtkového večera písať nechcel.


Týždne, čoby voda hnala,
kalná masa spomienok.
Život hrá sa ako dráma,
drina, výdych, pondelok.

Javisko a na ňom herci,
ľudia v rôznych kostýmoch.
Rekvizity, láska k veci,
uväznení v postrojoch.

Striedajú sa s divákmi,
ochotnícke divadlo.
Hra s ľudskými prízrakmi,
vysielaná naživo.

A potlesk mlčí,
iba tváre zvädnuté.
Ubolené, zničené,
oči v jamkách vpadnuté.

Zabudli sme, ako sláviť deň,
zabudli sme, každý mal raz sen.
Nesplnený plodí smútok,
zničí srdce, zmĺkne tlkot.



(Nápoj správnych blogerov! :-D Moje obľúbené pivo a jeden z mojich obľúbených výhľadov.)



(Aby bol tento článok trochu zaujímavý: Potkan Hemi, ako si na mojom pleci pochutnáva na piškóte. :-D)