Červen 2016

Renesancia knihy?

22. června 2016 v 19:00 | Bocian |  Bocian filozofom
Práve som sa dozvedel, že Číňania dokázali kopírovať napísaný text už v 8. storočí. Ale vraj sa im to neosvedčilo, pretože majú príšerne veľa znakov. Nerozumiem, ako tak dokážu fungovať... S diktátmi majú ťažkosti aj dospelí ľudia. Presne ako u nás! Späť k myšlienke. Doposiaľ som totiž dýchal v patriotickom ideály, že až pán Gutenberg v roku, ako píše Wikipédia, 1443 vynašiel kníhtlač a že to je grandiózny míľnik rovnako ako objavenie Ameriky. Celý Stredovek sa pri nočnej lampičke z Ikey krčil holohlavý mních (myslel som na toho z pivovej plechovky) a ťažkopádne prekresľoval zdobené písmo, font Times New Roman. Odrazu sa starým známym ústnym podaním, orálne (zvláštne slovo) dopočul o nejakej kníhtlači. Museli sa mu na chrbte chlpy zježiť. A na druhý deň sa už po poštových holuboch rozposielali výpovede s trojmesačným odstupným. Z nových perspektívnych povolaní ste si mohli vybrať napríklad typografa alebo knihára. Určite, keď sa v materských školách rozprávali o zamestnaniach, množstvo pišťavých hlasov kričalo: "Ja chcem byť typograf!" A kto by nechcel! Knihy sa začali šíriť masovo ako pohlavné choroby vo verejnom dome (dokonalé prirovnanie) a odrazu s nimi otvárali obchody. Pre knižný biznis nastala zlatá éra a spisovateľ, to bol vážený človek. Dokonca váženejší než momentálne učiteľ! Hemingway sa mohol presťahovať na Kubu a pofajčievať Havany, Francis Scott Fitgerald organizoval bujaré večierky pre americkú "smotánku" (nemám toto slovo rád) a všetci popíjali whisky so sódou. Dnes vieme, že kvalitná whisky je veľmi drahá. Tak sa oni mali!

Napísané slovo získalo takú popularitu, že v nejakom 19., 20. storočí (možno skôr) museli deti vyháňať von, aby neholdovali nezdravému vylihovaniu na pohovke s knihou v ruke. A o pár rokov... Pálenie, skartovanie, cenzurovanie. Naozaj. Knihám sa dostáva tej najväčšej možnej pocty. Totalitný režim (alebo nacistická diktatúra) sa zbavuje literatúry, pretože si uvedomuje jej silu. Spisovatelia na východnej pologuli (myslím európske socialistické štáty) odrazu volia slová omnoho opatrnejšie. Nad pracovným stolíkom im z korkovej nástenky visí protokol pre ideálne dielo v súlade s režimom a cigareta v ústach poskakuje nervozitou. Schematizmus, idealizácia, statočný pro-sociálny hrdina s výhradne čistými úmyslami. Podľa mňa vtedy každý angažovaný autor (člen strany) mohol získať univerzálny recept: How to Publish a Book. Akurát napísaný azbukou. Boli však takí, ktorí sa vyžívali v bolesti, ľudskom ponížení, strádaní a neúspechu. Označujú sa ako disidenti, ale v skutočnosti by som im udelil hodnosť: tí s ľudskou dôstojnosťou. Prichádza na rad samizdat - všetko potajme pre dôveryhodných blízkych. A literatúra si znova nachádza cestu, ako byť slobodnou a ako sa voľne šíriť. Je mocnejšia než akákoľvek ideológia! Dokonca, chcem zdôrazniť, existovali pašeráci kníh. Cez Tatry do Poľska sa vo veľkých batohoch, s akými dnes chodia prváci do školy, preniesli tony publikácií. (Videl som o tom dokument!)

Takzvaná Železná opona padá a padá, až spadla. Otvárame sa západnej (civilizovanej) civilizácii a do literatúry sa všeličo vkráda. Je pestrá, slobodná, otvorená, pohoršujúca. Píše sa o úchylnostiach a iných zaujímavých témach a zrazu, v Bocianovom stroji času, precitneme do súčasnosti a podstaty tohto náučného článku. Dlho som mal pocit, že ako rýchlo sa prederavila ponožka možností, tak odkvacol aj záujem o čítanie. Zostali len verní čitatelia a introvertné deti, ktoré nevedia hrať počítačové hry (ako napríklad ja). Ale bežný dospelý, čo si takto v minulosti krátil čas... Možno to súvisí s nedostatkom času. S novým zriadením, ktoré od ľudí vyžaduje väčšie pracovné nasadenie. Netuším. Hádam. Možno rozmach televízie ako nenáročnej a pasívnej zábavy. Potom internet a videá. Obe formy vyžadujú od konzumenta minimálnu snahu a schopnosť chápať. Stačí niečo spustiť a nechať sa zabávať. Kniha, podľa môjho názoru, je o niekoľko inteligenčných bodov vyššie. Treba byť sústredený a priniesť si so sebou mozog. Treba čítať s porozumením. Túto frázu som vyznačil preto, že je dnes veľkým zubným kameňom úrazu v školách. Deti to dokážu stále horšie a horšie. Skrýva sa za tým fakt, že nečítajú.

V predchádzajúcom odstavci som chcel vyjadriť pocit, že s nárastom literárnej slobody, a voľným trhom, na ktorý sa dostáva aj zahraničná literatúra sa z určitých, neznámych, príčin zúžila národná čitateľská reprezentácia. Avšak! Zdá sa mi, že odrazu sa k prastarej záľube vracia mnoho ľudí. Aj v rodine sa vyskytli prípady, že zarytých divákov slovenských dekadentných seriálov na vymývanie hláv tie sprostosti omrzeli. Znova uchopili zaprášenú knihu a znova vdýchli jej tajomstvo (a pridusili sa prachom). Aj mladí ľudia začínajú čítať. Je to asi v móde - hipsterské. Knihy sa dostali do e-formátu, čo im pravdepodobne pomohlo, ale zároveň nespôsobilo žiadnu revolúciu. Sú čitatelia, ktorí z praktických dôvodov používajú čítačky, a potom romantickejší, ktorí sa s knihou radi pýšia pred návštevami alebo si s obľubou nechajú rozbiť nos pri večernom čítaní v posteli.


(nejaké Bocianove obľúbené knižky)

A prečo Renesancia? Čerpajúc z mojich hlbokých vedomostí, Renesancia znamená znovuobnovenie (konkrétne Antiky). Súčasnosť, vravím ako veľmi učený grécky učenec, považujem za éru návratu ku knihám a dúfam, veľmi, preveľmi, že sa nemýlim a že ľudia budú čítať stále viac. Nádej mi dávajú projekty ako MIlujem knihy, Dnes čítam - stránky na facebooku, kde je množstvo ľudí, ktorí, čudujte sa, čítajú. Následne webová stránka Goodreads, ktorú používam aj ja a predstavuje takú virtuálnu knižnicu umožňujúcu interakciu medzi čitateľmi. Super!

Téma na inokedy je domáca literatúra. Slovenskí čitatelia sa orientujú najmä na populárnych zahraničných autorov, pritom tunajšia súčasná literatúra je tiež celkom zaujímavá. Ako ekvivalent k obľúbeným (severským) detektívkam môže byť Dominik Dán píšuci z vlastných skúseností a z domáceho prostredia, k trilerom Stephena Kinga Jozef Karika a fantasy veľmi dobre reprezentuje Juraj Červenák. Na romantické... počiny tu máme celé kamióny... spisovateliek. A napokon, pre záujemcov o "umeleckú literatúru", snažiacu sa vyjadriť nejakú hlbokú myšlienku a nielen priniesť rozptýlenie, existujú tiež viacerí tvorcovia. Vymenujem: Dušan Mitana, Dušan Dušek, Balla, zosnulí Peter Pišťanek a Rudolf Sloboda a určite ďalší, o ktorých neviem. Zatiaľ. Tejto oblasti sa čochvíľa budem veľmi oduševnene venovať v rámci jedného supertajného projektu. Som pod prísahou mlčanlivosti, takže vám ho momentálne nemôžem odhaliť. Vyhrážajú sa mi nájomným pytliakom!

P.S.: Sledujte Bociana na FB, minule sa k čitateľom prihovoril fotkou piva!


Myslíte si, že sa čítanie naozaj stáva populárnejším? Akí sú vaši obľúbení autori? (v Čechách)


Bol to žart

20. června 2016 v 19:59 | Bocian |  Umelec Bocian
Posledný klinec tisne ma k stene.
Je zvláštny, život, rýchlo prebehne.
Čo vidím? Cítim? Čo počujem?
od prvých krokov, manželstvo, pracujem.

Najprv len šťastie, dokým mám mladosť,
za pätnásť korún spravím si radosť.
Oblížem nanuk, stretnem sa s priateľmi,
dnes ťažko pochopiť, bez lásky zostarli.

Hlavne je krásne, máme sa radi,
slová, čo teraz povieš zo srandy.
Vtedy to všetko, klíše, no pravé!
Dívam za z okna, blíži sa záver.

Posledný výdych šplhá mi z pľúc,
odklepnem popol, už môžem. Už.

Dvíha ma na ruky, ja starý starec,
pochmúrny anjel, posledný tanec.
Posledné slová celému svetu:
Život bol žart, ukončím vetu.



(Obrázok od netalentovaného "maliara" Bociana sa nazýva Monument a vyvolávacia cena je 2000 eur)




Heroická básnička

8. června 2016 v 19:00 | Bocian |  Umelec Bocian
Stáť iba na jednej nohe,
hlava, oči - mieriť hore.
Obrátené na oblohu,
tvár anjela snehobielu.

A v tej ceste nestojí mi nik,
zlo odsúdené na zánik.
Zostáva len tvrdá drina,
veriac, že po práci výhra.

Ktosi chcel ma na dvoch nohách,
ktosi z krutej dennej mory.
Síce nemám zlatý pohár,
no mocou túžby zdvihnem hory!

Nestojím o ľudské zlato,
hodnosť krvou zaliata...
Čistá myseľ, biele plátno,
na kolene záplata.



Zdá sa mi, že tématicky podobných básničiek som už napísal veľa, no konečne nastal nejaký pokrok. Zbavil som sa "zla" a cestu mám otvorenú pre naplnenie svojho sna. Snažím sa uvedomiť si to, lebo je to podľa mňa jedna z najväčších životných radostí. Možnosť robiť, po čom túžim. Toľko k objasneniu básničky... Bocian verzus svet :-D

Mimochodom, zvolil som (vlastnú) fotografiu hradu - kto sleduje Bocianov FB vie, že fotenie hradu je moja "úchylka" - pretože na mňa pôsobí veľmi pompézne, dominantne a majestátne. Nemyslíte?

Nočná mora (TT)

6. června 2016 v 21:00 | Bocian |  Umelec Bocian
Nocou všetko začína a nocou všetko končí,
aj to stalo sa jednej noci,
že sem ktosi, nenápadne,
prišiel, vraví: "Zdravím, pane!"

Odzdravím sa: "Dobrú noc!"
a zatváram rýchlo dvere.
Dobíja sa, násilník,
do vnútra sa silou derie.

"Dávno mal si v izbe spať!
Choď, nech ťa viac nevidím!"
On však preč sa nechcel brať,
hodil sa mi do perín.

Únava ma celkom zmohla,
ľahol som si, hoci tam,
ležala tá biedna stvora,
nechcel som s ňou zostať sám.

Popadol ma veľký strach,
dupkom chlpy na rukách.
Kradmá noha, v izbe vrah,
nočná mora pri dverách.

Okná radšej dokorán,
rozsvietené svetlá,
hádam sa preč poberie,
dieťa noci z pekla.





(Upravil som fotku kapucínskeho kostola a teraz na mňa pôsobí veľmi hrôzostrašne... bu bu bu!)







Ne-šťastný (TT)

1. června 2016 v 20:18 | Bocian |  Umelec Bocian
Spokojným životom žil som si dlho,
život sťa z rozprávky, posledné slovo.

To dievča od dverí, neznáma známa,
hoc kľačím pri nohách, iba mi máva.

"Nechoď preč! Zostaň! Chcem tvoju krásu,"
v láske dvoch ľudí hľadal som spásu.

Kým som bol spokojný, ona sa trápila,
niet sa čo čudovať, navždy sa stratila.

Volal som do hory aj na jej mobil,
Darmo sa ľutujem, srdce jej zlomil!

Pre moju pýchu, pre vlastný svet,
musela odísť, hoc dal som jej kvet.

Márne ju vyčkávam, neverím v návrat,
z dlhého čakanie dostávam závrat.

Kým ležal na zemi, zazrel jej tvár,
až pohár tekutín dostal ma z chmár.