Únor 2016

Príbeh o zajkovi z Robotova 2

28. února 2016 v 18:52 | Bocian |  Zajko z Robotova
V Bocianovom živote preletelo od posledného príspevku mnoho vrabcov. Udalosťou dňa je však koniec jarných prázdnin. A bilancia? Minimálny čas venovaný školským povinnostiam, práca na novom literárnom čomsi, nové nápady na krátke poviedky, veľa oddychu a krásneho času s Bociankou a stretnutie v kaviarni ohľadom jedného projektu, ktorý vám už snáď čoskoro (slávnostne) predstavím. Viem, že som sa vyhrážal, že predvčerom (alebo kedy to bolo) vydám nový článok, konkrétne Kde všade písať - zo série Bocian a spisovateľstvo (pozrite rubriky), no nejak som sa neodhodlal začať ho písať. Ospravedlňujem sa a odkladám to na budúci týždeň. :-D

Dnes k nám opäť prihopkal zajko z Robotova a príbeh sa konečne začne zamotávať. Ak nie ste "v obraze" prečítajte si prvé dve (krátke!) časti. Ďalší diel zajka vyjde opäť o týždeň!

Ak ste tiež tento týždeň prázdninovali, napíšte mi ako! Teším sa na vaše prípadné reakcie na pokračovanie poviedky!

Ortieľ ľudí z mesta

Hopkajúc nazad do súčasnosti dvoch voľných dní, je v Robotove sobotňajšie dopoludnie. Čas mimoriadne priaznivý na to, aby zvieratká vysedávali zo sklopenými ušami doma. Vtáky si zháňali potravu a vytrúseným senom, ktoré poroznášal dobytok, zveľaďovali obydlia. Korytnačky záhradkárčili, žaby od rána vysedávali na slnku pri rybníku a lovili muchy a strážny pes klusal dedinkou, pričom na všetko starostlivo dohliadal. Dokonca i melancholický jazvec z tunajších správ sa vybral na výlet do lesa, kde v chládku trénoval rétoriku a správny seriózny tón.

Mladý zajko, teraz čerstvo zamestnaný ako robotník, sa už osamostatnil a odsťahoval z rodičovskej nory. Svoje voľné dni trávil hĺbením vlastného a to rovno najväčšieho podzemného príbytku v Robotove. Jedného dňa budem mať krásnu veľkú noru! Tešil sa na ten deň, i keď ešte presne netušil, kedy nastane. Zatiaľ len hrabal, vyhadzoval zeminu, ktorá mu zaliezla až kamsi k ušným bubienkom a ospravedlňoval sa každej dážďovke vyrušenej pri sobotnom leňošení. "Prepáčte, kopem si dom! Ospravedlňujem sa, ešte jedna hruda hliny!" hovorieval namosúreným obrúčkavcom i chrobákom a bolo mu jasné, že svojou usilovnosťou si dobré susedské vzťahy nezabezpečí. Dúfam, že nenatrafím na krtove chodby, zastonal pri práci, nemá ma príliš rád, vraj som príliš naivný... Krt lenivý!

Kým zvieratkám z výrazov vyžarovala pohoda a radosť, aká sa zvyčajne dostaví po náročnom období, havran aj dnes úradoval. Svoju kanceláriu vo veľkom starom dube uprostred dediny si zatemnil roletami a asistentku veveričku poslal domov. Nekonečne krúžil po miestnosti a neprestajne nad čímsi premýšľal, div mu z takého výkonu nepovypadávalo všetko čierno-čierne perie. Ako sa len zavďačiť ľuďom... Ako?! To ho trápil zo všetkého najväčšmi. Bolo to napokon jediné, čo mu celé pracovné dni lietalo po rozume. Vedel, že starostom Robotova bude až do posledného výdychu. Nik iný ma predsa nahradiť nemôže! A aj keď sa vonkoncom nemusel namáhať o priazeň ostatných zvierat, tá ľudská by ho mimoriadne potešila. "Už to mám!" zakrákal, až mu temer na zem tresol obraz s vlastnou podobizňou. Toto ich istotne poteší! Škodoradostne sa zachechtal a už aj vytáčal telefónne číslo svojich ľudských nadriadených.

Najvyššou funkciou vo svete za Robotovom bol správca mesta. Jeho asistentovi sa o desiatej doobeda rozozvučal mobil na nočnom stolíku. Dospával búrlivý piatkový večer a keď s prižmúrenými očami zbadal, že práve havran necháva už desiaty raz rinčať telefón, zamietol hovor, prevalil sa na druhý bok a za niekoľko minút už izbou dunel hromový chrapot. Takto to asistent spravil v ten deň ešte niekoľkokrát, až sa mu krkavec v nedeľu ráno víťazoslávne dovolal. Myslel si, že sa jedná o niečo krajne dôležité a ledabolo ho počúval. "Takže som prišiel na čosi významné!" krákal nadšene a predstavoval si okúzlenú správcovu tvár. "Zvieratá budú každý deň pracovať o hodinu dlhšie. Nie deväť, ale rovných desať hodín!" Asistent sa významne zamyslel. Zakrátko mu však myšlienky uleteli do éteru a muž s výrazným pupkom hľadel už len "doblba". "Ekonomické výsledku budú lepšie ako kedykoľvek predtým!" vytrhol ho z driemot škriekavý hlas. "Máte výborné výpočty, pán havran. Myslím, že pán správca bude nadšený!" Nato zavesil, hodil telefón na stolík v obývačke a bol šťastný, že môže konečne dopiť pivo a pozerať futbal.

Havran bol nesvoj už iba s jednej peripetie. Ako to doparoma oznámiť zvieratám? Aj s tým si zakrátko poradil a nadšenie z nadšeného asistenta ho zaujímalo omnoho viac, než akékoľvek reakcie namosúrených občanov. Proti tým ich pazvukom sa skrátka zadebním tu. Na nič viac si netrúfnu. Nič s tým nezmôžu.

V nedeľu ráno sa dedinou rozozvučali amplióny. Najprv zaznel prenikavý ostrý tón. Havran ho nechal znieť dostatočne dlho, aby všetci obyvatelia stihli vytrčiť hlavy z príbytkov. "Hlási sa vám starosta havran s dôležitým oznamom! Včera večer mi bol až zo samotného mesta doručený odkaz." "Ach, čo od zas ľudia chcú?!" zahundral si kôň a znepokojene zafuňal. "V odkaze stojí, čítam nahlas: Počnúc zajtrajškom, teda pondelkom, prvým pracovným dňom, budú všetky zvieratá pracovať o rovnú hodinu dlhšie. Je nám to ľúto, ale pre zlé ekonomické výsledky musíme zvýšiť produktivitu," dokrákal vymyslenú správu a kým pohotovo ukončil hlásenie, zdôraznil: "Od zajtra sa pracuje od ôsmej ráno do šiestej večer!" Povedz niečo súcitné... "Ehm, je mi to ľúto, pekný zvyšok dňa." Reproduktory stíchli a havran sa pred všetkou nespokojnosťou zamkol vo svojej pracovni.


(Zdroj obrázka: http://diva.aktuality.sk/indiansky-horoskop-havran/)

Prebúdzanie do sna

23. února 2016 v 20:47 | Bocian |  Umelec Bocian
Zavreli oblohu, zrušili nebo,
v správach sa dušujú,
že nebo vyhorelo.
Vraj jedna po druhej,
hviezda po hviezde.
Túlačky po nociach,
volajúc, kdeže ste?

Prisnil sa hrozný sen,
prichodil druhý.
V luxusnom hoteli,
živorím z nuly.
Dieročkou vo vrecku,
tak stiekli dlhy.
Tí, čo to tvrdili,
nos mali dlhý.

To najlepšie do tretice,
v temnote na rohu.
Dvaja a dve palice,
vyviedli pohromu.
Akúže galibu?
Veľké to škody!
Ukradli hviezdičky,
a mne vzali nohy.

Ktosi tam stojí,
za veľkou bránou.
Klopoce o život,
prichádza ráno.
"Vstávajte pane!
Hor sa do roboty!"
Štvrtý sen najhorší,
nemám na galoty!

Rád sa ja prebudím,
do sveta snov.
Miňajúc skutočnosť,
do ríše anjelov.
Viem kam chcem, presne,
v snoch vlastné sny,
sú zbytočné päste,
a vyhrážky samoty.


Zamyslel som sa. Áno, sme tam ma aj takéto čosi postretne. Nechcem sa ja prebúdzať zo sna! Len preto, že prišlo kruté upršané ráno (Aj keď dážď obľubujem!). Nie! Ja radšej zotrvám vo svojich snoch, pretože niekedy je skutočnosť ako zlá nočná mora. Toľko vysvetlivky k mojej básničke.

Plány? Nejaké veru mám. :-D Zajtra idem do divadla na Lakomca, takže sa zrejme na nový článok nezmôžem. No vo štvrtok, ak sa všetko vydarí, mienim vydať (Ešte ho musím napísať. :-D) nový článok zo seriálu Bocian a spisovateľstvo. Potom sa musím aj niečo naučiť do školy... Skoro sa mi na ňu podarilo zabudnúť. A na sklonku týždňa a mojich prázdnin sa môžu tešiť prípadní čitatelia rozprávky o Zajkovi (A tí, čo si ju nestihli prečítať, šup šup!).

Mimochodom, k obrázku, včera som bol s Bociankou v prírode. Už som si začínal myslieť, že v Bratislave také čosi ani nejestvuje, no napokon sme natrafili na takúto krásnu lúku a trochu sa potúlali lesom. Na okamih som spanikáril v domnienke, že sme sa stratili, ale Bocianka ma zaviedla späť do civilizácie. :-D

Ako je to s vami a prebúdzaním?


Príbeh o zajkovi z Robotova

21. února 2016 v 20:26 | Bocian |  Zajko z Robotova
Dospel som (stále som srdcom dieťa a najmä Bocian!) k názoru, že o svoje nové veľdielko: Príbeh o zajkovi z Robotova, vás nemôžem ochudobniť. Pod týmto nič neprezrádzajúcim názvom sa vám skrýva rozprávka! Nie však tradičný, drastický príbeh ako od bratov Grimovcov. Moja rozprávka je moderná, absurdná a trochu antiutopistická. To znamená, že dejiskom je súčasný svet - so zveličením všetkých zlých javov. Zaoberá sa dnešnými problémami a... sem tam je zvláštna, priam nezmyselná. Zistil som o svojom písaní, že momentálne milujem písať absurdne. Tu sa to síce neprejavuje až tak markantne, no aj k takým poviedkam sa snáď jedného dňa tu v Hniezde dočítate (alebo ich nájdete na pulte kníhkupectiev :-P). Jazyk príbehu (nie ten svoj v zobáku :-D) som sa snažil prispôsobiť žánru, teda rozprávkovému.

Dnes pridávam rovno prvé dve kapitolky. Nejedná sa o žiadne dlhé a hádam ani zložité čítanie.
Budem rád, ak sa pokúsite dostať až na koniec a prípadne mi napíšete názor. :-)
Plánujem publikovať každý týždeň jeden článok s maximálne dvomi časťami. (Toto sú prvé 2 zo 7.) Rozhodnem sa na základe rozsahu.
Príjemné čítanie!



Vo svete svete zvieratiek sa nedialo nič výnimočné. Slniečko vychádzalo nad milú dedinku obklopenú sýtozelenými pahorkami a niekoľko huňatých mráčikov poletovalo po belasej oblohe. Zvieratká trávili víkendové dni zväčša vo svojich príbytkoch a po mimoriadne zamračenom týždni mohli konečne odpočívať. Čierňava sa rozplynula v piatok o polnoci. Voľné dni zavítali do dedinky Robotovo. Nie pre všetkých však boli také, ako by mali, bezstarostné.


Pracovné pomery


Je nutné uviesť veci na pravú i ľavú mieru. Od pondelka do piatku sa do Robotova chodilo len prenocovať. Všetky zvieratká pracovali pre ľudí v neďalekom meste. Robili manuálnu prácu buďto v rôznych fabrikách alebo ich zamestnávali na stavbách ako aj mladého zajka. O prácu sa hlásil už po troch rokoch školskej dochádzky. Keď hopkal na úrad, mal v čiernych gombičkách ešte množstvo nádejí a ideálov, vidinu vlastného úspešného života. Sova z Robotova sa zas živila v továrni na výrobu áut, ako inak, pre ľudí. Jeleň pracoval v konzervárni, ale vykonával len upratovacie práce, lebo s jedlom, ktoré sa malo dostať do úst človeku, mohol manipulovať jedine človek sám. V mestskej zvieracej škole, ktorá bola niekoľko kilometrov vzdialená od školy pre ľudských potomkov, pracovala krava, koza, holub a riaditeľom bolo prasa. V tejto škole učili výhradne zvieratká, iba inšpektor bol človečieho druhu, no ten ju navštevoval len nevyhnutne a to raz za rok. Celý čas si pri tom pevne pridŕžal nos a zväčša kontrolu odbavil za niekoľko minút.

Cez týždeň sa obloha mračila, tri dni z piatich lialo ako z rýchlo-varnej kanvice a dva dni fúkal silný ľadový vietor. Okolo piatej hodiny poslednýkrát zarinčal školský zvonček, mláďatá sa nahrnuli pred budovu a rodičia ich zvážali domov; niektorí na vlastných chrbtoch, iný kráčali po prípade lietali bok po boku a pár zvieratiek, zväčša tých s lepším, päťročným vzdelaním, sa viezlo na tandemovom bicykli. O šiestej sa vo svojich domovoch zvykli najesť, o siedmej pozrieť správy, potom umyť a zaľahnúť do postele.

V televíznych novinách pracoval starý jazvec s kolegyňou líškou. Bola to významná práca, fyzicky ľahšia, a preto podliehala prísnej ľudskej kontrole. Jazvec bol od narodenia veľký pesimista. Vždy hlásal len zlé správy a kone v stajni, myši v nore i vrabce v hniezde doháňal do preľaknutého híkania a stavov úzkosti. Pes, miestny strážca poriadku, z toľkých negatívnych udalostí zavíjal na nočnú chmúrnu oblohu, krava sa prejedala senom a ďateľ skrz naskrz preďobal svoj kmeň. Líška naopak priveľmi pojednávala o ľuďoch. Bola nimi fascinovaná. Štatisticky bolo vypočítané, že deväťdesiat percent všetkých jej výstupov sa zaoberá životom bežného človeka, bulvárom alebo ekonomickými správami z ich sveta. Zvieratká sa pri jej rečnení sem tam zamračili, zvážneli a niektoré sa i nadmieru nazlostili. "Aké ekonomické výsledky?! Všetky zisky plodia naše zodraté končatiny!" sipel káčer v rybníku pri lese a zúrivo vôkol seba špliechal vodu, až sa kačiatka od strachu ukryli v šachore. Väčšinou to však mlčky prečkali, kým sa slova opäť chopil jazvec.


Návšteva v Robotove


Do Robotova vstúpila noha človeka len v prípade, že sa čosi vážne udialo. Spadol strom a polka dediny zostala bez elektrického prúdu? Vtedy boli do zvieracej dediny vyslaní údržbári, no kým sa kompetentní dostali k tomu, aby prijali telefonát od tunajšieho starostu, trvalo to zopár dní. Havran bol jediný, kto ovládal ľudskú reč a aj to iba veľmi krkolomne. Preto si ho ostatné zvieratká zvolili za svojho zástupcu a ľudia komunikovali výhradne s ním. S inými obyvateľmi Robotova si človečí občania nerozumeli a tak trochu sa ich aj báli. Len párkrát sa stalo, že si rozmaznaná ľudská ratolesť zmyslela zvieratká navštíviť. A raz takáto túžba skrsla v tomto roku a v tento deň, vlastne presne teraz. Chudáci rodičia sa ju päťkrát pokúšali odhovoriť, prosili ju, sľubovali. Nič. Napokon museli zájsť na cestovný úrad a vybaviť si mimoriadne povolenie. Začudovaná úradníčka im začudovane opečiatkovala doklad. Potom sa na vlastné nebezpečenstvo, s odporučením neotvárať okienko a v žiadnom prípade neopúšťať motorové vozidlo, mohli vydať do Robotova. "Vozidlo nezastavujte, vykonajte tak len v krajnej núdzi! V prípade komplikácii nás kontaktujte na uvedenom pohotovostnom čísle," stálo hrubo-vyznačeným na prvej strane tučnej kôpky bezpečnostných pokynov.

"Ninka, dobre si to premysli, prosím ťa!" naliehal otec, keď už rodinka sedela pripútaná v aute. "Chcem ich vidieť, chcem, chcem a chcem!"
"Poďme už, nech to máme čo najrýchlejšie za sebou," plačlivo dodala mama, prežehnala sa a auto vyparkovalo spred honosného rodinného domu.

Celou cestou posádka mlčala. Jediný zvuk široko ďaleko vydávalo tiché rádio. Ninka sa nadšene rozhliadala po krajine, otcovi sa pod pazuchami čoraz väčšmi rozširovali mláčky potu a mama sa ešte zo trikrát pomodlila. V spätnom zrkadle bolo vidieť miznúce mesto. Strácali sa priemyselné komíny a traja dobrodruhovia vstupovali do neobhospodarovanej divočiny. Stromy, ktoré sa v meste vyskytovali len v hlavnom parku a záhradkách domov na predmestí, tu v hustej aleji lemovali celú cestu. V asfalte boli výmole, auto drkotalo súčiastkami a pripútaní pasažieri nadskakovali po strop. Odrazu sa asfalt vytratil úplne a tým zanikla aj posledná zmienka o civilizovanom svete.

"Otočme sa, Ninka, prosím," žiadostivo ju prehováral otec zatiaľ, čo si mama zakrývala oči.
"Veď sme skoro tam! Aha!" zvýsklo dievčatko a ukázalo na tabuľu pri krajnici.
"Zvieracia osada Robotovo, 2 kilometre," písalo sa výstražne červeným písmom. Zvieratká nedokázali rozoznať ľudskú reč a tieto haky-baky už vonkoncom nie. Tabuľa tu teda stála pre prípadných zblúdených mešťanov, aby sa rýchlo zvrtli a uháňali čo najďalej. Muž za volantom to pochopil správne, vypukla v ňom panika a už aj otáčal auto o stoosemdesiat stupňov. Nato sa spustil ohlušujúci plač, rev, vzlykanie a priam neľudské kvílenie. Ninka zosmutnela.
"Prosím ťa, pokračuj!" skríkla žena na mieste spolujazdca a auto sa opäť vydalo vpred.


(Na fotografii je môj králik Uško. Bol mojim spoločníkom za detských čias, ale potom ho skolila nejaká hnusná choroba. Toto je jedna z mála hmatateľných spomienok. Zhodou okolností je podobný ušiak hrdinom tohto príbehu.)



Vo vetre počuť bič

19. února 2016 v 20:35 | Bocian |  Umelec Bocian
Papier je ihrisko,
a slovo hračka v mojich prstoch.
Hráme sa, hráme, veď o nič nejde.
Veď o nič nejde, no raz to bude vážne!
A keď sa vzdáme, všetko zdá sa márne.

Prajem si, aby bolo,
čas taký, aby nastal.
Zanôtim znova, trochu viac clivo,
za vetu bodku dostal.

Zatiaľ však nie, treba sa pasovať,
bojovať s osudom?
Sklonený radšej sa tebe dušovať,
neúspech zložil som pred súdom.

Irónia,
tá uplietla tento bič!
Jeho rany nútia tvoriť,
už len talent a viac dosť.
Mokrý krvou trón chcem dobyť!
Nechám na čas, či ma spasí,
Avšak ten čas snahu neuhasí.



Táto básnička sa mi zdá byť trochu (dosť) kostrbatá. Dal som si s ňou prácu, aby som ju z pôvodnej podoby dostal do takejto, ale ani tak nie som príliš spokojný. :-/ Za myšlienkou si však stojím! Stojím aj napriek tomu, že ma po chrbte šľahá bič! Budem sa snažiť, až dokým nebude všetko márne. A aj potom vytrvám!

Neviem, ako to je u vás, ale nás postihli jarné prázdniny. Juchuchú! Vytvoril som si rozvrh, ktorým som sa svojmu imaginárnemu generálovi (jednej zložke vlastnej osobnosti) zaviazal, že písaním strávim aspoň päť hodín denne. Plus dve hodiny na blogu. Som zvedavý, či ma napokon generál nebude musieť potrestať...

A zo života: Aké sú moje prázdninové plány? Okrem spomínaného písania a blogovania, vlastne nič dobrodružné. Oddýchnuť si spolu s Bociankou, zájsť do divadla, do kina, načerpať energiu. (Čo sa mi pri predpoklade, že budem vstávať každý deň o šiestej ráno, príliš nenaplní.) Ohľadom blogu, mám v úmysle napísať dva nové články do rubriky Bocian a spisovateľstvo, jeden článok o Fantasy literatúre a niečo vymyslieť s tými poviedkami - chcem sa s vami podeliť! Plánoval som zapojiť sa aj do literárnych súťaží, no ich rozsah normostrán ma priam socialisticky obmedzuje. Som slobodný vták!!! (Tie tri výkričníky ma iritujú.)

A k fotografii: Viem, že moje mobilné zábery sú na vrchole zúfalstva, no rád fotím svoje hlavné mesto, Bocianov domov. Tak mi to, prosím, odpusťte.


Potreby spisovateľa

16. února 2016 v 19:50 | Bocian |  Bocian a spisovateľstvo
V poslednej dobe ma neskutočne napĺňajú články podobného druhu: Zlozvyky spisovateľov, Aplikácie pre spisovateľov. Určite v takejto tvorbe chcem pokračovať (už mám dva nové nápady!). Získala si aj mnoho vašej pozornosti a ja z nej cítim takú tú magickú atmosféru spisovateľstva - lepšie to vyjadriť neviem. :-D Skrátka, že sa my, mladí pisálkovia (Prečo podobné nevinné slovo nejestvuje aj v slovenčine?! Spisovateľ znie príliš nóbl :-D), spoločne ponoríme do našej vášne. Tentokrát sa na základe vlastných potrieb zamyslím nad tým, čo je nevyhnutné pre každého píšuceho jedinca k výkonu svojej milovanej aktivity. Opäť sa pokúsim zhrnúť to do mojich obľúbených bodov.


Pijatika a niečo pod hryzák

Byť sýty a napojený sú základné fyziologické potreby. Bez jedla by sme predsa nemali energiu vymýšľať tie úžasné príbehy! Otázka však znie, čo jesť pri písaní a či pri tom vôbec niečo konzumovať. Bocian mi od chrbta šepká, že on pri práci (Áno, Bocian sa už vidí ako profi spisovateľ.) zásadne neje. Jednak by si trúsil na klávesnicu - a on je poriadkumilovný puntičkách! A dôvod číslo dva, rozrušuje ho to. Preto si radšej žalúdok naplní vopred a až potom, s umytými rukami(!) sadá k počítaču. A na čom si pochutnáva? To je mu úplne jedno. Ak píše ráno, dá si pred tým buď niečo sladké (teraz má doma výborný skalický trdelník) alebo trebárs tresku s rožkom. Nepatrí medzi jedincov so zdravým jedálničkom, preto nemá význam ďalej v jeho stravovacích návykoch pokračovať. Hanbí sa.

Káva alebo čaj? Toto je dilema každého stereotypného autora. V zahraničí, to mám z tých svojich videí, je trend požívania kávy počas práce povyšovaný na inú úroveň. Je to niečo ako jedinečný spisovateľský nápoj. Vtipné je, že na facebookovom profile slovenského autora Juraja Červenáka som si prednedávnom prečítal, že on kávu príliš neobľubuje, ale keď ju raz skúsil, vôbec nedokázal pracovať a strávil dlhé nočné hodiny hypnotizovaním omietky. Ak sa má vyjadriť Bocian za seba, doma si nezvykne pripravovať ani kávu, ani čaj - je to príliš prácne. Radšej si napustí pohár studenej vody, to je pravdepodobne jeho nápoj číslo jedna. Ak však vety plodí v kaviarni, neodpustí si lahodné napenené latte macciato. (Priznáva sa dúfajúc, že ho nevysmejete. Predsa len ten názov neznie ako rýdzo chlapská záležitosť.

Alkohol? Možno viete, že zbožňujem pivo. (K narodeninám som od bratranca dostal balenie veľmi zvláštnych tequilových pív. Konštatujem, že sú vynikajúce! Už po jednom som zaspal skôr, než som v knihe pretočil na druhú stránku. :-D) No písať pod vplyvom etanolu (CH3-CH2-OH - maturant z chémie sa musí popýšiť) nie je dobrý nápad. Niekoľkokrát som chcel skúsiť zaujímavý experiment. Budem písať v rôznych štádiách opitosti. Priznávam, že už prvé pivo ma úplne odhovorilo od nápadu a radšej som sa venoval ďalším... a ďalším.


Vymódený spisovateľ

Pohodlné oblečenie je isto-iste jedna z tých najdôležitejších podmienok. Kto by predsa dokázal písať v tesných boxerkách (viem, o čom ťukám) alebo vypasovanom tričku?! Konečne dostihne Bocianie hniezdo dobu. Prípadné beauty blogerky, traste sa! Predstavíme si môj obľúbený kreatívny outfit!


Ako si môžete všimnúť nosím štýlové voľné tričko, veľkosť L pre pohodlie za každých okolností. Nasledujú tepláky na gumu, veľmi trendy. A celé to uzatváram jemnými bavlnenými ponožkami a takýmito krásnymi papučkami ako od starého otca. (Vypýtal som si ich od brata na Vianoce. :-D A mám z nich ohromnú radosť! Akurát sú trošku hrejivejšie, ako by naše prekúrené izby potrebovali.)


Dobrý stroj

Na čom píšete vy? Možností je asi viac: písací stroj, papier alebo dokonca počítač. Nie nemyslím takú tú chladničku z minulého storočia... Môj miláčik je momentálne 13 palcový MacBook Air. :-D Skôr, ako v dôsledku úderov hlavy o stôl dostanete otras mozgu, vypočujte ma! Mal som pred ním klasický notebook značky Lenovo. Vyhovoval mi pre výbornú klávesnicu a matný displej, no mnohými nedostatkami ma stále nabádal, aby som si kúpil nový. Dlho som hľadal, až napokon prišiel k záveru, že v danej cenovej kategórii je macbook skrátka najlepšia možnosť. Chcel som dlhú výdrž baterky, 8 GB RAM, podsvietenú klávesnicu, nízku hmotnosť a tichú prevádzku. Žiaden Windows mi to bez kompromisov nedokázal splniť. Nie som hráč, chcem iba písať, blogovať a internetovať (nový výraz pre hocičo, čo sa robí na "nete").


Ani ON však nie je bezchybný, nemá matný displej a rozlíšenie je nižšie ako pri konkurenčných laptopoch. Prehltol som však tieto výhrady a šiel doňho. Už len kvôli potrebe dobrodružstva - nový operačný systém (smejte sa mi, prosím). Musel som si však kúpiť Microsoft Office, lebo natívne aplikácie pre prácu nepodporujú kontrolu slovenského (ani českého) pravopisu. Nezľaknite sa, Office je pre OS X len v angličtine, ale tunajšiu gramatiku skontroluje bez problémov.

A práve teraz horlivo vyvíjam nátlak na klávesnicu, aby toto všetko vyťukala do sveta a môj miláčik ani nemukne (radosť sa s ním rozprávať). Aj keď chvíľu trvá zvyknúť si na iný OS a naučiť sa všetky gestá (napríklad touch pad nemá "ľavý a pravý klik", stláčate ho po celej rozlohe), kúpu neľutujem. Niekedy ho nenabíjam aj tri dni, klávesnica je veľmi pohodlná a rýchlo sa na nej píše, z blízka badateľné pixely mi nejak vzhľadom na kvalitu displeja (aj keď to nie je IPS) neprekážajú a ... tá cena! So 128 GB SSD a 8 GB RAM bol v autorizovanej Apple predajni vo výhodnej akcii (áno, aj tak je drahý "jak fras").
Myslím, že za takýto strohý chválospev by som si od Applu zaslúžil finančnú pochvalu. :-D


Myšlienky a každom kroku

Ak práve na niečom pracujete, určite viete, že spisovateľ nemá nikdy "pokoj". Aj keď v danom momente nesedí za písacím strojom, v hlave sa mu stále hemžia nápady a unikátne myšlienky, ktoré je treba zaznamenať (pre budúce generácie). Vraví sa (aspoň vo filme The Words), že správny spisovateľ nikam nechodí bez pera (o papieri tam zmienka nebola). Alternatívy sú asi dve. Zápisník alebo mobil. Ja využívam oboje. V článku o spisovateľských aplikáciách som vám už predstavil, ako produktívne využívať telefón, takže sa mu nemusím zvlášť venovať.

Zápisník som si zriadil najmä kvôli maskovaniu. Je predsa chameleónsky nenápadné, keď si počas nudnej hodiny čosi zapisujete. Každý si myslí, že ste iba náruživý opisovač z tabule! Momentálne slúži najmä na básničky. Preto sa to v Hniezde nimi len tak hemží... Nudné hodiny. :-D


Zadok môjho kolibríkového zošitu skrášľuje takáto líška z knižky Malý princ. Dali nám ju v Martinuse a Bocianka sa intelektuálne činila (bolo treba poskladať ju).


V tejto chvíli vyschla studnica mojej nápaditosti. Ak oplývate pocitom, že som nejakú z (vašich) potrieb vynechal, napíšte mi komentár! :-)

Mimochodom, pre sériu podobných počinov som založil rubriku Bocian a spisovateľstvo. V najbližšej dobe očakávajte nové prírastky/ výrastky.


Pijete pri písaní kávu?

Čo si pri ňom obliekate?

(Prosím, nič nevhodné! :-D)

Aké zariadenie používate?

Podeľte sa so mnou o vaše vlastné tvorivé zvyky a potreby!


Svadba s Diablom

15. února 2016 v 18:00 | Bocian |  Umelec Bocian
Dnešok je deň veľkého protestu,
markantne sa búrim.
Už z diaľav čujem prchkú ľudskú grotesku,
kvôli tebe, že sa s tebou snúbim!

Kľačím a deriem si kolená,
škatuľku malú v dlani.
Obrys z kúta temného pozerá,
prajem si, starnime sami.

Silueta vychádzajúc z tieňa,
smeruje k nám dvom.
Nie človek, ale divoké zviera,
Temnota jeho podvodom!

Kľačal som pred tebou,
videl ťa prichádzať.
Dlaň v dlani s premenou,
prach z prachu odchádza.

Vidím sa v zrkadle,
len prostá optická lož.
Ja s tebou, prekliatie,
po svadbe s diablom súlož.



Ach, zasa básnička! Musí vás už z toľkého antitalentu v jednom článku boliesť poetické črevo. Tentokrát však aj s krátkou úvahou a dobre a zle.

Myslím, že je básnička oproti ostatným omnoho menej rytmická. Trochu mi to prekáža, takže som zvedavý, čo poviete vy. A k téme, vyšla tak nejak zo mňa, bez kontroly vedomím. Na náboženskej tematike - život s diablom, počúvanie jeho príjemného hlasu, hlasu úspechu - som chcel demonštrovať, aké to je vydať sa zlými chodníčkami, skratkou k cieľu. Prečo nie?! Asi lebo ľudskosť, pokora, dobro, ktoré má na konci každej rozprávky prekonať zlo. Ale tu, aspoň v mojej básničke, sa tej temnej mágii poddávam, načúvam jej navzdory spoločnosti.

Aká je pre nás cena človeka? Často zaklameme, zradíme a sklameme kvôli svojim osobným záujmom. Vždy potichu, nik o tom nevie a keď sa to prevalí na niekoho iného, odsúdime ho, že nemá charakter, je sebastredný. No nie sme navrhnutí tak, že v prvom rade myslíme na seba? Na vlastné blaho, prípadne svoju rodinu? Nezastávam altruizmus. Som skôr typ, ktorý sa snaží pomôcť si sám, prípadne o to žiada tých najbližších. Ale to sa vylučuje s ideami spoločnosti. "Každý sám za seba" - potom nám netreba žiadne pevné zoskupenie, môžeme žiť v anarchii a bojovať o prežitie. Nie. Musíme mať strechu, zákony, politiku. No zároveň možnosti, priestor pre vlastné ego. Tak! Končím. Mám dosť chaotických myšlienok.

Ako bonus: Moja vlastná (zúfalá) ilustrácia. Kresliť neviem, ale sem tam sa o to márne snažím, lebo ma to, priznávam, celkom baví. No chcel by som to vedieť! Dlhé hodiny pracovať na nejakom obraze, ktorý by bol napokon skvostný. Pri literatúre je to iné. Na obraz sa stačí zahľadieť a už vo vás vyvoláva pocity. Reakcia na literárne dielo sa nedostaví na počkanie. Preto ma maľovanie, kreslenie, sochárstvo a podobné veľmi fascinujú a ľudia s takýmto nadaním majú môj obdiv.

Aký máte názor?

Vystupujete radšej sami za seba alebo beriete vždy na zreteľ druhých?


Love Art

14. února 2016 v 18:05 | Bocian |  Uletený život bocianí
Veru, názov článku v angličtine. Kam tento svet speje, keď to postihlo už i Bociana?! Sľuboval som, že sa ozvem skôr, ale zoskupenie mentálnych a fyzických faktorov ma donútilo zostať po večeroch v posteli a radšej sa utápať v myšlienkach. Dnes je Valentín. Sviatok významný pre všetkých, ktorí nezdieľajú svoj svet iba s pravačkou (či ľavačkou). Dobre, tento vtip bol trochu príliš na Bocianove pomery, ale včera som bol s Bociankou v kine na Dedo je lotor a tam sa to obdobným humorom hemžilo v každej minúte. Úprimne sa čudujem, že sa Robert De Niro nechá na staré kolená takto dehonestovať. Zato to však bolo veľmi veľmi zábavné a úplne sme sa pri tom odreagovali! :-)

Takže sme dnes oslavovali Valentín. Z časti to prebehlo už včera, kedy sme boli na "slávnostnom" obede v mcdonalde, a potom v spomínanom kine. :-D Dnes, ako pravý romantik (lebo taký Bocian (nie) je), som ráno šiel na tunajší trch, kúpil zopár obschnutých ruží a vydal sa za svojou milou. Potom sme zašli na Buble tííí, lebo mali nejakú špeciálnu valentínsku edíciu. Ako vždy, bol drahý, chutil podobne ako ktorýkoľvek iný a... bol veľmi chutný. Zvyšok dňa nestojí za obšírny opis. (To ani ten začiatok!) Strávili sme ho u mňa a hrali sa na schovávačku so sestrou. Dokonale sme zbavili všetky zabudnuté kúty prachu. Mamina na nás bola pyšná.

No a čo má byť zmyslom dnešného príspevku? Pamätáte, ako som plánoval článok s takzvaným Bocianovým Fan Artom? Trochu som zmenil plány a ako veľkú vďaku svojej milovanej Bocianke tu zverejním všetky bocianie výtvory, ktorými ma obdarovala. Prezradím, že najradšej kreslí na papierové sáčky od pečiva!


Vystrihnutý Bocianko zo zmieňovaného sáčku od fornettov.


Kusók opracovaného dreva s podobizňou Bociana a super-duper magické pero, vďaka ktorému som taký skvelý spisovateľ! (To je vtip! Chápete?!)


Na záver, klasický portrét Bociana a symbolické nadrozmerné pero. Mne sa ohromne páči!


Chcem sa v tento romantický a zaľúbený deň (dážď klopoce na strechu, je tma) verejne poďakovať Bocianke, že so mnou prežíva deň po dni a robí ich tak pre mňa výnimočné a krásne. Sami ste si v článku o zlozvykoch spisovateľov mohli prečítať, že to so mnou nemá vôbec jednoduché.
Preto ti ďakujem!

Podeľte sa so mnou o svoje vlastné valentínske zážitky!


(Prijímam skôr také s reálnou partnerou ako s vlastnou... končatinou.)

Vyhlasujem útok

10. února 2016 v 20:57 | Bocian |  Umelec Bocian
Vezmi si na starosť,
celé moje srdce.
Prelistuj, zisti,
ako ten svet kúše.
Osemnásť, jedna, osem,
veľký vek.
Voliť, riadiť či prevrátiť,
celý tento svet.

Čo z toho, že číslo išlo hore?
Čo z toho, že lode vyplávali na more?
A čo z toho, že dnes je naozaj krásne?!
To aj mnohé iné.
Preto stále skladám básne.

Rovný som s dospelými,
no príliš slabý proti silným,
Už sa dá všetko.
Ono sa dá?!
Ja môžem, ja viem,
nečakám pád.

Budúcnosť bude,
a dnes je dnes.
Pred bránou šanca,
brechal tak pes.

Znásilním šancu,
vyhlásim útok!
Mám všetku zbroj,
krvavý potok.
Padnem v tom boji?
Padnete so mnou!

Som pyšný rytier,
hrdý na kráľa.
A kráľ je ten,
čo v noci sa stáva.
Som vojak bojujúci,
pod prísahou Sna.

Tieto narodeniny by mali znamenať o čosi viac, než všetky predchádzajúce. Okrem všetkého zlého - ako strata detstva alebo zodpovednosť za seba samého, prinášajú jedno veľké pozitívum. Už sa môžem postaviť životu. Tvárou v tvár, vytasiť meč. Môžem pracovať, zarábať, študovať, piť, šoférovať, hocičo. Podľa našich zákonov som skrátka dospelý a je jedno, či sa tak mentálne naozaj cítim. Snažím sa cítiť sa tak! Cítiť sa viac zodpovedný za svoje činy a niekedy aj rozvážne zvažovať. Rodičia ma v návale nadšenia uzemnili, že sa nič nemení, že nezávislý budem, až začnem zarábať. Pravda. Ale predsa! Pocit, že môžem. Môžem sa vziať kam len chcem, do sveta. Teoreticky mi nič v ničom nebráni. Ten pocit je skvelý. A preto vyhlasujem svetu vojnu a naplno nasledujem svoj sen. Tak!

Môj básničkový ošiaľ musí skončiť. Zrejme vás už nimi nudím. No máte môj (dospelý) prísľub, že zajtra vyjde buď prvá časť rozsiahlejšej poviedky (o zvieratkách!), na ktorej som v posledných dňoch pilne pracoval, alebo nič. :-P Možno si zajtra "oddýchnem" (samozrejme, pre mňa je najväčší oddych písanie a blogovanie) - teda nebudem robiť nič. V tomto týždni (buď v piatok alebo cez víkend) ešte plánujem článok s ukážkou všetkých kresieb a predmetov týkajúcich sa Bociana.

Mimochodom, dnešná básnička vznikla na nemčine. Učiteľka nebola príliš nadšená, keď som jej nevedel premeniť aktívnu vetu do pasíva, ale to je daň za vyšší cieľ! :-D

Čo pre vás znamenajú osemnáste narodeniny?



Detstvo domova

9. února 2016 v 19:15 | Bocian |  Umelec Bocian
Domov máš tam,
kde sa slnko smeje,
aj keď nie si dieťa.
Domov, tam smieš byť malý,
pričom ľudsky neponížený.

Tam je domov,
kde za oknom tma,
a vo vnútri svetlo.
Pocit domova,
pocit skvelý,
výnimočný od základu,
nie z donútenia.
Áno, domov je skvelý,
lebo je domovom.

Doma je teplo,
doma svieti svetlo,
za oknom peklo,
v kropajach stieklo,
potokmi sĺz,
čo padli na zem.
Nevyšli nazmar,
zrútili sa od šťastia.
Od radosti z Domova.


Bocianov ojedinelý pokus o voľný verš (a čudný názov článku). Z jednej strofy sa síce ozýva združený rým, no vzápätí som ho potlačil. Pokúšam sa o expresívnosť, nie konkrétnosť, skôr pocit. Spätne si uvedomujem, že musím ešte dosť trénovať. Raz možno dosiahnem vysnenú úroveň, že veršom nebude vôbec rozumieť. :-D Takže hádam z mojej básničky napísanej na hodine matematiky nejaký svoj pocit máte... ideálne nie pocit znechutenia. :-D

A k téme. Domov nie je dom, byt, maringotka či stan. Áno, aj maringotka môže byť domov, ale nie nutne je každá maringotka domovom. Ja svoj domov mám. Ako čas plynie, som čoraz viac presvedčený, že zostal spolu s Bocianovým detstvom v Devínskej Novej Vsi, kde na ulici plnej pagaštanov stojí náš bývalý domček. Cítim k nemu takýto vzťah: vzťah tuláka k stratenému domovu. A preto sa tam rád vraciam, rád sa vraciam do toho kľudu.

Na túto počesť som svoje prebiehajúce tvorivé obdobie zasvätil výpravám za detstvom, cestovaniu v čase. Vytvoril som si nový projekt, takzvané Úprimné prózy, ktorého nosná téma je práve detstvo, respektíve osobné zážitky, niečo vyslovene autentické. Ešte nad tým popremýšľam, ale myslím, že s niektorými príbehmi (takými, ktoré by nepohoršovali konkrétnych jednotlivcov), sa tu rád podelím.

Aplikácie pre spisovateľov

8. února 2016 v 21:41 | Bocian |  Bocian a spisovateľstvo
Niekoľko dní dozadu (bolo to pred tromi týždňami, keď som začal písať tento článok :-D), keď som sa brodil riekami Youtube a hľadal videá o spisovateľoch alebo na tému tvorivé písanie (moja nová záľuba, lepšie povedané, posadnutosť), natrafil som na video práve o aplikáciách pre spisovateľov. Priznávam, že patrím medzi jedincov závislých na tých malých čiernych tehličkách. (S čím konečne začínam bojovať - a už som aj neúspešne dobojoval. Slabé sebazaprenie). Takže ma to okamžite zaujalo a nejaké takéto virtuálne pomôcky som hneď okúsil. Podobne ako v novoročnom článku o organizácii povinností a života vôbec, aj teraz sa pokúsim doporučiť pár aplikácií. Rozdelil by som ich rovno do piatich skupín. Vrhnime sa teda do víru virtuálnej márnosti!

1. Nástroje na písanie


Jedná sa o prosté textové editory v mobile. Čo k tomu viac dodať. Písať na takom malom displeji a na virtuálnej klávesnici nie je, podľa mojej mienky, sen nijakého nádejného autora. Skôr by som to charakterizoval ako bolestivú a namáhavú činnosť, ku ktorej sa zmáham len, keď ma znenazdajky prepadne básnická múza. Tie najokúzľujúcejšie z najokúzľujúcejších aplikácii vám však predstavím. Trend je urobiť prostredie čo najjednoduchšie - zabrániť potenciálnemu rozptyľovanie.

Monospace Writer
Táto u mňa vedie. Síce ju nepoužívam, pretože som už svoje cenné myšlienky zveril dokumentom od google a wordu. Dá sa prepojiť s Dropboxom, ale ja uprednostňujem Google Disk a OneDrive, takže je nemožné, aby sa naše cesty spojili, sme totiž príliš odlišní!

Word, Dokumenty Google, Pages
Toto sú tradičné spôsoby, ako zachytiť svoje tvorivé popudy. Word aj Dokumenty sú, čo sa operačného systému týka, univerzálne, Pages využijú nadšení Applisti. Dôležité je podotknúť, že na mobilnom telefóne ponúka rovnako Google ako aj Microsoft opravu slovenského (a asi aj českého) pravopisu. Pages, ktoré som skúšal na tablete, ma v tomto smere nechali neuspokojeného.

2. Tvorivé generátory

Konečne ideme na rýdzo spisovateľské aplikácie! Ich funkcia je motivovať tápajúceho autora uprostred tvorivej krízy, keď múza aj s deťmi odíde z domu a on vidí jedinú útechu na dne vínovej fľaše. Na počkanie (je to zlomok sekundy, ale znie to takto krajšie) preňho navrhne meno postavy či načrtne zápletku. Obmedzenie je tu pre tých, ktorí neobľubujú krásnu anglosaskú angličtinu, pretože v slovenčine a češtine sa podobné nástroje absolútne nenachádzajú.

Plot Generator
Tento príklad môže vystupovať za všetky podobné. Jedná sa o jednoduchú a dovolím si povedať, že nie príliš vzhľadnú aplikáciu, ktorá v jednej vete vymyslí zápletku. Ostatné je však na vás, dobrý príbeh žiadna aplikácia nenapíše! Rovnaké štúdio potom stvorilo aj Character Generator. Ak sa túžite zbaviť reklám musíte si zaplať, no stiahnutie je zadarmo.



3. Výzvy pre autorov

Tieto sa veľmi podobajú tým predchádzajúcim a zväčša za nimi stoja aj tí istí autori. Opäť vám vygenerujú skupinku slov alebo načrtnú scénu a vašou úlohou je trebárs zakomponovať lásku, kaktus a paraglajdink (prvé, čo mi napadlo) do jedného príbehu. Na trénovanie z dlhej chvíle alebo pri tvorivej kríze vedia byť istotne užitočné.

Writing Challenge
Aplikácia podľa náhľadov vyzerá veľmi pekne, dokonca vás vpred tlačí aj časomierou. Za iných okolností by som takýto anti-umelecký nátlak odsúdil, ale pre zabavenie sa alebo tréning to je dobrý motivačný prvok. Stojí však euro aj štyridsaťdeväť centov, takže ďakujem, nie.

iDeas for writing
Táto aplikácia bilansuje medzi touto a druhou kategóriou. Ponúka mená, základné dejové línie, ale aj akési "cvičenia" pre pisálkov. Skrátka vám vymyslí, čo zo sebou a vy ju poslúchnete. Stojí rovnako ako predchádzajúci adept na zatratenie, ale celkom sa mi pozdáva. Takže kto má pár centov/ korún nazvyš, nech skúsi.

4. Plánovanie je základ

Toto heslo lapila za dĺžne (toto si dám patentovať) predposledná družina nástrojov (snažím sa dohnať strádajúcu umeleckosť). Jedná sa o aplikácie, ktoré slúžia len ako poznámkové bloky, do ktorých si naplánujete dejovú líniu a rozvrhnete osoby. Osobne preferujem, ak je takáto mobilná aplikácia dostupná aj na počítači, aby som s ňou vedel pracovať, keď sa strojím už skutočne príbeh písať.

Story Planner for Writers
Tento plánovač ma skutočne nadchol a malú chvíľu som reálne uvažoval, že doň tie tri eurá (čo už je skutočne nejaký obnos zlatiakov) zainvestujem. Ponúka špeciálne kategórie, kde si zvlášť plánujete príbeh a zvlášť postavy či rôzne miesta vo vašej budúcej knihe. Efektne vyzerá aj menu s prehľadom vašich projektov.

Evernote
Starý dobrý Evernote. Napokon som vytriezvel, ten Story Planner zatratil a uspokojil sa s tým, že táto aplikácia mi na plánovanie úplne dostačuje. Funguje snáď na všetkých (používaných) operačných systémoch (na Windows síce vyzerá dosť zúfalo) a vďaka priečinkom všetkému nastolíte poriadok. Neplatená verzia má zopár nedostatkov, ale... ďakujme za tie dary (mám pocit, že to je nejaký český citát).


5. Zostáva... pár minút

Trochu zvláštne som uviedol poslednú kategóriu, ale hovoriť budem o veľmi užitočných nástrojoch, ktoré sa konečne dajú normálne používať a sú aj seriózne zaujímavé. Jedná sa o aplikácie, kde zaznamenávate počet slov, ktorý ste daný deň vo vašom projekte napísali, prípadne si môžete spustiť odpočítavanie času trebárs na jednu hodinu či len zapnúť stopky a písať, koľko sa vám zachce. Aplikácia vám následne z aktivity spraví štatistiky či graf. Napríklad vyhodnotí, koľko slov priemerne napíšete za hodinu, čo je dosť zaujímavé!

Writeometer a Wordly
Prvá aplikácia je dostupná pre Android, druhá zas pre IOS. Inak sú celkom podobné. Vo Wordly si môžete priplatiť za Pro verziu, lebo tá základná tuším umožňuje pridať len jeden literárny projekt. Prvá aplikácia je dostupná úplne zadarmo. Mám však k obom pár výhrad. Fungujú totiž tak, že si najprv stanovíte svoj cieľ v podobe počtu slov. Irituje ma to! Ako dokážem vopred určiť, aké množstvo slov chcem napísať?! Radšej by som bol, keby sa dali určovať len denné ciele, napríklad napísať jednu kapitolu, päť strán alebo dvetisíc slov. Všetko sa ale motá okolo tých zapeklitých písmeniek, ktorých počet musíte vy manuálne zaznačovať. Áno, je to trochu dosť nepraktícké. Keby tak takáto aplikácia fungovala na počítači, na pozadí a automaticky. Len by ste zapli Štart, písali by ste a všetko by sa urobilo samo. Napriek tomu však obe aplikácie hodnotím ako najzaujímavejšie pre pisálkov. Ak máte radi prehľad a vyžívate sa v štatistikách, určite ich vyskúšajte! (Práve som všetkých odradil. :-D)



S týmto článkom som sa trochu (dostatočne dosť) potrápil a snažil som sa, aby bol v rámci Bocianovych možností kvalitný. Dúfam, že sa vám páčil a za každý názor (v komentároch) budem veľmi rád! Začínam byť čoraz viac aktívny aj na svojej FB stránke, kde môžete zbližšia sledovať môj (uletený) život. V nasledujúcich dňoch sa môžete tešiť na Bocianov Fan Art a plánujem aj taký drobný prienik do sveta slovenskej Fantasy (Dúfam, že tým poteším aspoň Jeremiáša.)

Aké aplikácie používate na písanie?