Prosinec 2015

Plánujeme s Bocianom

31. prosince 2015 v 17:00 | Bocian |  Uletený život bocianí
Koláčiky, zemiakový šalát, darčeky, vôňa jedličky... Vianoce sú fuč, avšak tento hektický čas je za menej ako tristošesťdesiatpäť dní späť, nezúfajte. A my, ľudia ľudskí, sa tešíme na ďalšie zimné nádielky sviatkov. Tentokrát to bude lepšie! Alkohol, alkohol, pyrotechnika, alkohol, zemiakový šalát a alkohol. Silvester a oslavy Nového roku. Krása. Znova sa budem v škole mýliť a namiesto 2016 tam čarbať pätnástku. S novým rokom sa spája obligátne gánenie a osočovanie sa medzi dvomi rivalskými skupinami. Jedna presadzuje čosi ako: "Treba začať hneď a teraz!" a tá druhá: "Od zajtra, prisahám!" Mnohí sa odhodlávame s čímsi prestať a s niečím novým začať a práve predsavzatia sú jedinečná možnosť. Mňa však zaujíma, čo v ľudskej náture môže za to, že sa každý rok upíname na jeden dátum a naň sústredíme svoje nové ciele. Bolo by predsa krásne zatúžiť vykopať si na záhrade bazén a priamo v ten deň pripraviť celú jamu (chudnutie sa mi zdalo ako veľké klišé, chcel som byť originálny). No my (minimálne JA) si radšej vezmeme tú dvanástku, svetlý ležiak a na pohovke pozeráme... trebárs Polnoc v Paríži (môj obľúbený film).


Obraciame kalendár. 1.1. 2016 kruto vykukne a nám sa zježia chlpy na chrbte (ženám sa nutne nemusia), že štartovacia rovinka našich plánov je tu, dnes. Čaká. Čo teraz? Kto z nás začne postupovať podľa vysneného harmonogramu? Zatiaľ neviem odpovedať ani sám za seba. Pri písaní tohto článku som sa poveril úlohou vyhútať svoje vlastné predsavzatia. Príliš sa mi nedarí. Zaviedol som si totiž systém Mesačných výziev, z ktorých, aby som bol úspešný, musím aspoň polovicu zvládnuť. Zdá sa mi, že takýto model je oveľa efektívnejší, než nejaké dlhodobé ciele, ktoré sa nám po silvestrovskej opíjačke aj tak vykotúľajú z hlavy. Čestné Bocianie, že si z posledných rokov nepamätám ani jedno predsavzatie, ktoré som si zadal (nie preto, že by som veľa pil!) Načo zadefinovať, že v roku 2016 musím vykopať na dvore bazén? Tento cieľ ma bude frustrovať až do chvíle, kým do tej jamy nespadnem a nepochová ma náhodný zosun pôdy. Lepšia metóda je naporciovať si svoj cieľ. Naplnenie čiastkových úloh je pre mňa najlepšia motivácia pokračovať a dosiahnuť, čo chcem.


Aby mal článok aj nejakú inú, než len ubľabotanú hodnotu, zameriam sa na to popisované plánovanie svojich cieľov. Moderný človek (napríklad Bocian) si takéto veci zaznamenáva do super high-tech mobilného prenosného počítača a doporučuje na to zopár aplikácií. Momentálne aktívne používa Wunderlist. Je to klasická to do list aplikácia, kde si vytvárate vlastné zoznamy, prideľujete položkám čiastkové úlohy a časovo si svoje výzvy vymedzujete. Alternatívou môže byť napríklad Todoist, ktorý som používal predtým. Ten má čistejší dizajn a možno sa poniektorým bude pozdávať viac. Bocianovi sa na Wunderliste páči najmä to, že si ako pozadie môže nastaviť krásneho hnedého psíčka. Praktický je aj Google Keep, ktorý nie je iba obyčajný zoznam úloh, ale súbor rýchlych poznámok a zoznamov. Používam ho paralelne s prvou aplikáciou a som spokojná a organizovaná bytosť.


Zábavné, ako som skomolil svoj zámer napísať rozpoltenú úvahu o (ne)zbytočných novoročných predsavzatiach s radami, akými aplikáciami si najlepšie plánovať svoje ciele. Slovo nakoniec. Mňa vie najväčšmi "nakopnúť", keď v rámci svojej túžby napredujem prostredníctvom splnenia konkrétnych pod-úloh. A verte mi, že mechanické odčiarknutie si nejakej položky v zozname je neskutočne uspokojujúce (alebo je Bocian čudák). Asi moje jediné a najväčšie predsavzatia v novom roku sú úspešne zmaturovať a zistiť, čo so svojim životom ďalej (skončím ako budhistický mních v Nepále).


Používate klasické papierové diáre alebo radšej aplikácie v telefóne?

Dávate si novoročné predsavzatia alebo je to podľa vás márne?


Bocian, ktorý letí späť

30. prosince 2015 v 18:00 | Bocian |  Nástenka
Uplynul zhruba rok. Čo sa o takomto čase v doznievajúcom roku 2014 dialo? Bocian vtedy veselo, na svoj obraz, plodil články, tešil sa vašim reakciám, a postupne svoje hniezdo mysľou opúšťal. Napokon zmizol úplne. Nie však Hniezdo prišlo oňho, ale Bocian stratil svoj domov. Vstupoval do akejsi novej éry svojho života a z vtáka sa čoraz väčšmi stával mladý rozvážny muž. Dnes sedí pred obrazovkou a odhodláva sa znova svoj príbytok odomknúť a vstúpiť dnu. Mladý muž sa mení na Bociana, ktorý sa túži ešte len učiť lietať. Prichádza domov, lebo mnohé prehodnotil a našiel konečnú a jedinú uspokojujúcu cestu životom. Tá je písanie! Počnúc 30. decembrom sa opäť stáva aktívnym účastníkom blogerskej komunity a chce zas plodiť svoje utešené úvahy, básničky, poviedky či recenzie (hovorí o nich ako o deťoch). Zvažoval som, že začnem odznova a na blogspote. Netuším, čo ma tam toľko lákalo (možno peniaze od gúglu z reklamy), no rozhodol som sa, že zotrvám na tejto adrese. Prečo? Od Rainy mám krásny vzhľad blogu a cítim sa tu akosi viac vítaný. Je mi tu útulnejšie. Stalo sa to včera o jednej ráno, keď som porovnával svoj "nový blog" s týmto a ortieľ bol jednoznačný. Musím sa vrátiť sem!

Mnohým z vás ďakujem za to, že ma počas obdobia hľadania sa a omylov neopustili a sledovali moju tvorbu a život na Bocianovej facebook stránke. Je vás tam 63 kusov! Dúfam, že ma aj tu budete pravidelne navštevovať, že sa pousmejete nad mojim návratom a vyobjímate ma v komentároch (haha). Len pre informáciu, aktualizoval som svoj profil a od Bociana viem už o dvoch článkoch, ktoré sú v najbližších dňoch súce na zverejnenie.

Napokon, básnička pre vás a pre moje hniezdo:

O pustom hniezde

Na pulte nedopitý pohár s pivom,

a v kúte klavír, hráva tak clivo.

Stoličky pohodené tak, ako zostali,

a tí, čo sedeli, už sedieť prestali.

Kúdole dymu ušli von oknom,

a plné popolníky vravia len o tom,

kedysi za stolmi plno,

kriku a radosti,

zostalo ticho, výčitky, starosti.


Bocianov nepokoj

Srdce sa už vzpiera v bôli,

darmo prosí, nedovolí.

Ale ono predsa chce sa,

vrátiť tam, kde vrúcne plesá.

Pochop ho a cháp i mňa,

musel som ťa odvrhnúť.

Avšak stále, každým dňom,

rástol vo mne nepokoj.


Verše k hniezdu

Túžim tvojho ducha vzkriesiť,

túžim sa tu, znova raz,

svojim spevom svet potešiť,

znova hniezdiť, od teraz.

Nebudem viac chrbát stavať,

vážim si ťa, cením.

Preto sa späť rýchlo vraciam,

počkaj na mňa, letím!


Verše k Vám

A vy, hostia v mojom hniezde,

vo váš návrat verím.

Že ma opäť potešíte,

chýbate mi veľmi.

Možno aspoň jeden, len,

túži, aby prišiel sem,

Bocian biely, čierne krídla,

čo vykonal, bola chyba.

Prepáč preto, ty i ten,

nezavrhol veľký sen!

(Obrázok je skica od pôvodného autora obrázku Bociana - Agrycheese-a)