Zas to letí, letí preč

6. prosince 2014 v 18:17 | Bocian |  Uletený život bocianí
Slastný to pocit, keď si po týždni utrite topánky (nohy, pazúre, kopytá, plutvy) do rohožky na priedomí a päť minúť hľadáte správny kľúč až sa horko-ťažko vlámete do vlastného domu, domova. Dokonalými metaforami opisujem, ako mi je dobre, že som znova vo svojom hniezde, medzi vami. Bol som na nedobrovoľne-dobrovoľnej dovolenke, ale príliš som si neoddýchol. Pár dní ma zužovala choroba a tie zvyšné nechuť. Vypadol som z cviku čosi napísať na blog a to sa mi stalo osudným. Netuším prečo, ale akokoľvek ma písanie baví, nedokážem si spontánne sadnúť za laptop a začať s tým. Musím sa donútiť a to neznášam. Dosť úvodu, vrhnime sa na zápletku!

Štatistické okienko
Oproti minulému mesiacu som si prilepšil (nevravím o plate, žiadny nemám). Publikoval som 15 článkov, čo vzhľadom na hektické skúškovo-hybernačné obdobie hodnotím veľmi pozitívne. Od júla (červenec) rozmotávam krásnu zlatú päť mesačnú niť s výkonom nad desať článkov mesačne. Dokonca sa mi podarilo prekonať rekord v počte článkov vydaných za jeden rok! Zo 111, koľko som ich prácne napočítal za rok 2012 som sa vyšvihol na 117 a to pred nami v bahnitej mláke leží celý december!

Abdon, Abdon, Abdon a V pazúroch spoločnosti
Trikrát? Prečo nie! Prvý a dúfam, že nie posledný raz, som prispel do časopisu Abdon, ktorý som vám už spomínal v samostatnom článku. Môj "prínos" bol v podobe krátkej básničky Detská dlaň a kompletnej verzie poviedky V pazúroch spoločnosti. Z tejto ste si tu, u Bociana, mohli zatiaľ prečítať dve kapitoly, ale tretiu, čiže záver a dramatické vyvrcholenie celého príbehu, nájdete len v decembrovom vydaní Abdonu, takže hor sa na jeho webstránku!

Fuj, materializmus!
Ak sa nemýlim, čo sa mne nikdy nestáva, dnes je Mikuláš a to zo sebou obnáša nekonečne vysokánske štíty sladkostí, ktoré musíte jesť, až kým v cukrovkárskom záchvate netrepocete rukami (ja krídlami) na zemi. Umyl som si zuby radšej niekedy hneď poobede, aby ma to príliš nelákalo (áno, toto mi pomáha), takže mi je k svetu. Ale blíži sa to! Rýchlo ako mor. Druhá adventná nedeľa... Vianoce! Raj materializmu. Keby mohol byť tento náš "zvyk" stelesnený do reálnej podoby, iste by to bolo vypasené zablatené prasa váľajúce sa na hromade peňazí. Fuj! Ja to naozaj nenávidím. V škole som bojoval proti vzájomnému obdarovávaniu sa prostredníctvom losovania a od nikoho nič nežiadam (len pokoj a slobodu). Dôvod je jednoduchý. Ak netuším, čo dotyčnému kúpiť, nekúpim mu nič, pretože inak onen darček stráca efekt akejkoľvek odpornej radosti z hmotnej veci. Viete čo, napíšem o tom samostatný článok. Ešte spomeniem, že o dnešnej podobe Vianoc mám rozpísanú krátku poviedkovú úvahu, ktorá sa tu snáď do týždňa zjaví.

Posledná vôľa
Pre informáciu, aktualizoval som článok O blogu (odkaz nájdete aj v banery). Napísal som ho v podobe prehľadu jednotlivých rubrík, takže ak máte náhodou chaos, na čo sa Bocianie hniezdo zameriava, prečítajte si ho (vôbec vám nepomôže).

Akosi strácam slová. Ak by kohosi zaujímalo, čo v týchto dňoch porábam, tak zväčša čítam (už čoskoro nová "recenzia"!), učím sa, hrám hry na tablete, pomáham s pečením a mentálne sa pripravujem, že zajtra zdobíme dom. Dnes sa znova vrhnem na čítanie mojich obľúbených blogov a celý Bocianov blogový život by sa mal znova postupne rozohriať a naštartovať. Vám ako inak ďakujem za čítanie mojich bludov!

Mimochodom, u nás ani smietka snehu. Vidím to realisticky, celý december a január budú teploty nad nulou a lejak ako zo sprchovej hlavice. Dostalo sa mi však do uší, že Morava sa utápa v ľadovej apokalypse, tak ak náhodou pochádzate z tejto oblasti, napíšte mi, či to média zas a znova neprehnali :-D.

Viete si vychutnať Vianoce aj bez porcie snehu?

(zdroj obrázka - klik naň)
Príjemnú predvianočnú pohodu Vám praje Bocian Grinč
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jeremiáš Jeremiáš | Web | 6. prosince 2014 v 19:21 | Reagovat

Média nic moc nepřeháněly. A nejen Morava, ale celá česká kotlina. Ledovka ochromila vlaky, tramvaje a další dopravu, na ulicích to zatraceně klouzalo a doteď v lesích padají větve, promrzlé až do nitra.
Jo, i apokalypsou by se to dalo nazvat.
Vítej zpátky na blogu!

2 MaddyHarry MaddyHarry | Web | 6. prosince 2014 v 22:21 | Reagovat

Jo to losování jsem taky nesnášel. Nikdy jsem nechtěl nikomu kupovat dárek z naší třídy, protože si to jednoduše nikdo nezasloužil. Ze začátku to také mělo být tajné takže jsem si říkal, že koupím nějakou blbost, ale ejhle, ta tajnost se hned vytratila jak přišlo na rozdávání. Jen o tom pořádně napiš, protože já to vždy dělal s nechutí - nechtěl jsem být jediný ve třídě říkají, že nee.
Vánoce bez sněhu, no co jsem posledních pár let přestěhovaný tak něco jako sníh neexistuje.. jo sníh tu byl snad před třemi lety, kdy to bylo všude, ale jinak.. jinak vzpomínám na dětství u babičky a dědy, kde byly i dva metry sněhu každý rok. Miluji sníh, ale Vánoce bez něj přežiji.

3 stuprum stuprum | Web | 7. prosince 2014 v 2:16 | Reagovat

No sice ráj materialismu, ale taky si na tebe aspoň jednou za rok někdo vzpomene. :)

Pěkné svátky, čápe.

4 Bocian Bocian | E-mail | Web | 11. prosince 2014 v 19:06 | Reagovat

[1]: Hm... Udivuje ma, že počasie ani nie o sto kilometrov ďalej vie byť tak diametrálne odlišné.

[2]: Súhlasím, ani od nás z triedy si nik nič nezaslúži, ale mne šlo skôr o to, že losovanie sa stalo v zápätí verejnou záležitosťou (rovnako ako u teba) a teda darček by ani nikoho neprekvapil a už vôbec nie potešil, pretože netuším, čo by som komukoľvek mimo mojich dvoch kamarátov kúpil.

[3]: To je možno práve ono smutné rozuzlenie. Celý rok čakáš, až ti na Vianoce príde milá sms-ka? Rovnaký princíp ako pri Dušičkách...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama