Prosinec 2014

Mám ich rád/ nemám ich rád?!

26. prosince 2014 v 16:13 | Bocian |  Uletený život bocianí
Vianoce, tak sa volá obdobie týchto dní. Bocian, ako znie moje snáď ešte nie úplne zabudnuté meno, si vychutnáva voľno. Zabudol Vám popriať krásne sviatky, pretože si pri vydávaní minulého článku (úsek z novej poviedky Snehuliak Gilbert) naivne namýšľal, že čosi ešte zvládne publikovať. Nezvládol, jedol, oslavoval a leňošil. To posledné slovo znie obzvlášť pekne! Teraz, v druhý sviatok vianočný, som usadol k písaciemu stroju a rozhodol sa, že v syntéze so svojimi tohtoročnými skúsenosťami stvorím názorový článok o Vianociach (aké originálne!).

Mám rád alebo Čo tvorí správnu atmosféru:

Koláčiky sem, šalát tam, jedlo všade
Pečenie milujem. Pomáham mame, ochutnávam, vykrajujem, zdobím, aranžujem na ozdobné misy. Naše zaužívané vianočné pečivo podľa mojich chuťových pohárikov nemá konkurenciu a tieto sviatky sú jediné obdobie v roku, kedy bez výčitiek svojho bocianie svedomia pojedám a prejedám sa. Zemiakový šalát si zaslúži samostatnú vetu. Typická pochúťka, z ktorej už po pár sústach prichádza smrteľný brucha bôľ. Aj napriek tomu sa ho nik nedokáže nasýtiť.

Televízia od rána do večera
Všimli ste si, koľko skvelých filmov na Vianoce vysielajú?! Kto nemá rád Popolušku, Sám doma, Mrázik, Pelíšky, Perinbaba. Vianočné sviatky bez televíznej klasiky by neboli Vianocami. (Aj práve teraz mi po obrazovke upaľuje Kevin pred dlhoprstými banditmi).

Všetko sa ligoce
Ozdobovanie domca ma prepadlo až posledné roky bytia. Stále to nie je ako z idylických obrázkov amerických predmestí, avšak aj Slováci začínajú tasiť svetielka. My sme si vyzdobili zopár stromov na dvore a dlhé večere majú zaraz väčší "šmrnc".

Pichľavá metla
Tá je bezpochyby najkrajším symbolom. Spoločne s adventným vencom alebo čokoládovým kalendárom sú to dlho zaužívané súčasti týchto dní. Krásna dvojmetrová rozvoniavajúca jedlička, ktorú zdobíme tesne pred Štedrým dňom. Čo viac dodať, stromček máme v láske hádam všetci.

Tóny mainstreamu
Notoricky známa, mnohými nenávidená, miestami otravná vianočná hudba vyžarujúca z rádií, reklám, námestí, hrajúca v nákupných centrách. Ja ju mám veľmi rád! Nehanbím sa za to. Last Christmas, Let it snow, All I want for Christmas is you... Závan zo západu Bocianovi vonkoncom neprekáža, rád sa pridá do spevu a tiež nemieni zbrojiť ani proti diabolskému Santa Klausovi. Každý predsa napriek všetkému vie, že k nám sa do príbytkov vláme vždy Ježiško!

Nemám rád alebo Čo správnu atmosféru vraždí:

Predovšetkým darčeky, absentujúci sneh a stres panujúci pri upratovaní, chystaní sa na ozbrojené návštevy a tak ďalej.


Teplo domova, pohoda, vaječný likér, ono skvelé jedlo, dlhé spoločné večery, také sú moje ideálne a romantické voľné dni. Nemienim sa rozpisovať a všetkom zle, ktoré sa sem s Vianocami zakráda. Zostanem pozitívny a usmiaty, pretože Vianoce mám rád! Prajem Vám krásny zbytok sviatkov a šťastný Nový rok, keby sme sa medzičasom znova nestretli pri dákom bezduchom článku.

(obrázok - náš vianočný stromček)

Užite si voľno a vážte si rodinu,
leňošiaci Bocian

Snehuliak Gilbert (degustácia)

20. prosince 2014 v 12:45 | Bocian |  Bocian spisovateľom
Hou, hou, hou! Bocian s vianočnou náladou zdraví pocestných. Prázdniny začali, včera, v najkrajší deň prvého školského polroka. Je to krása, aj keď pominuteľná. Za pár dní sa tam znova vraciame, no teraz, aspoň my, študenti, zanevrime na všetko zlo. Zmohol som sa na vianočný príbeh. Znova kritizujem, to by nebol Bocian. Poviedka predstavuje dnešné hodnoty Vianoc, ako ich ja vidím. Snáď vás zaujme (určite! :-D) a ak áno, zbytok príbehu znova nájdete v časopise Abdon, kde sa hádam zjaví v januárovom vydaní! Tiež tam prispejem čímsi náhodne pripomínajúcim umelecký opis o snehovej vločke čo by alegórii k životu (:-D znie to zábavne). Čo si prajem od Ježiška? Vyššiu produktivitu!

Snehuliak Gilbert

Snehové vločky, jedna po druhej, ďalšie po mnohej inej. Sypali sa z neba, akoby usilovní škriatkovia na oblohe vyprázdňovali vrecia s bielym chladivým obsahom. A tak stalo sa, že ten malý belavý zázrak pristál na jednej neobyčajnej snehobielej siluete. Ani sa príliš nečudovala, čo chladí ju za krkom. Verne pozná pocit, keď ju takto zrazu čosi zamrazí. Stojí tu, ako sa rok s rokom vymieňa, vždy v predstihu a čaká, kým prvý snehový trpaslík pristane na zemi. "Dnes je krásne, prvý deň tohtoročného snehu, isto tadiaľto prejde mnoho nôh, ktoré sa pristavia aj pri mne," zauvažoval snehuliak. Na lysej hlave pevne prilepený čierny klobúk, okolo krku ovíjal sa rubínový šál, oči z čiernych gombíkov, nos špicatý, oranžový a v ruke umelohmotná metla. Krásny nemenný úsmev neprestajne žiaril z vianočnej tváre. Snehuliak postával vedľa vchodu s veľkým kruhovým vencom z plastovej čečiny. Nad malebným domčekom so šikmou akoby zasneženou strieškou sa vypínal ožiarený nápis: Obchod s darčekmi. Celý stánok lemovali svetelné nite, z ríms ovísali blikajúce cencúle a odkiaľsi neprestajne vyzváňala sviatočná melódia. Pán z troch trblietavých snehových gúľ bol miestnym symbolom nastávajúcich dní. Biela nádielka sa však z neba spustila až dnes, 6. decembra v do-obedných hodinách, a hrdý Gilbert, ako volával ho majiteľ domca, víta zákazníkov presne od dvadsiateho štvrtého novembrového dňa.


Blížil sa, dobre známym krokom netrpezlivého nakupujúceho okúňavo hľadel do výkladu. Gilbert uprene pozoroval, ako si mladý muž prehliada farebné balíky a ostrí na ovísajúce cenovky. Bolo mu jasné, že presne tento sa stane ďalšou obeťou. Dvere hladko spriechodnili cestu, krikľavo zelený veniec sa zaknísal a zvonček nad vchodom oznámil predavačke Kláre, že nastal jej čas. "Veselá Vianoce! Čo si želáte?" vyriekla s tuhým širokým úsmevom, ako jej to šéf prácne vštepoval. "Ja... ja hľadám darček pre manželku," nesmelo po minútovej odmlke prehovoril. Osemnásťročná hnedovláska vyskočila spoza pultu a už aj prstom nabádala klienta, aby vyberal. Ponúkala mu zelenú škatuľku s červenou stuhou, vzápätí zlatastou mašľou opásaný červený balíček, potom z regálu súkala trblietavý strieborný darček a všetky šibalsky otáčala visačkou vzad. Nepotlačila ani mámivé slová, ako veľmi sa pani manželka poteší práve darčeku v najvrchnejšej polici s purpurovým baliacim papierom a snehobielym viazaním. Už aj schmatla rebrík a tisla najväčšiu škatuľu v obchode do udivenej náruče. "Ale jej iste postačí dáka maličkosť," koktavo vzdoroval. Márne.


Pozlátený zvonček znova zarinčal a Gilbert hľadel oťaženému mužovi na chrbát. Spoza kabáta prečnieval ohromný balík a špirálovitá mašľa pôvabne stekala až kamsi na bielobou poprášený chodník. "Ďalší úbožiak. Blúdia sem celé roky, vystresovaní a zúfalí. V zhone schmatnú hoci aj prázdnu škatuľu," vzdychol si. "Ach tie krásne Vianoce."

(zdroj obrázka - klik naň)
spisovateľ Bocian

Súboj schizofrenického čitateľa

13. prosince 2014 v 9:09 | Bocian |  Knihomoľ Bocian
Dlho, predlho som ortodoxne odmietal vrhnúť sa na kúpu čítačky elektronických kníh v presvedčení, že slovenský trh mi nemá čo ponúknuť. Pred mesiacom som však zmenil názor. Usilovne vypátral som zopár zaujímavých titulov a povedal si, že si predsa len spravím radosť. Ten otravný zelený zakrpatený mimozemšťan sa tentokrát naozaj činil a hneď na druhý deň som tú nádheru s nadšením zvieral v rukách. To neodkvaclo ani po mesiaci.

Nasledujúce riadky vám poodhalia, ako sa mi čítačka Kindle paperwhite 2 pozdáva, či dokáže plnohodnotne nahradiť papierové knihy a aké výhody i zápory v nej vidím. Pripútajte sa, začíname!

Samozrejme ma zaujíma, aký je váš postoj k týmto novým technológiam a či vám tento článok dopomohol k definitívnemu rozhodnutiu, či zostať konzervatívny, alebo prejsť na čítačku.


Slovenská pohostinnosť (TT)

9. prosince 2014 v 21:01 | Bocian |  Umelec Bocian
Inšpirácia z Tatier schádza,
medzi srdcia padá hrádza.
Slovák doma pod perinou,
netúži byť so žiadnou inou.

Odrazu mu mobil zvoní,
ktože takto večer chodí?
Juj on zdvihol, ale nemal,
ihneď všetko oľutoval.

V tú sobotu podvečernú,
nemá žiadnu chvíľu voľnú.
Perne chystá, syry krája,
láska k blížnym nemá kraja.

Už aj stoja za dverami,
Fero chcel by užiť čary,
aby všetkých odplašil,
pri telke sám skotačil.

Ale úsmev tuho strúha,
z trúby ťahá svojho pstruha.
S rodinou sa rozdelí,
bodaj by už pomreli.

Uvoľnite sa, milí moje čitatelia. Snáď Vám tieto verše aspoň o centimeter zdvihli kútiky úst a ten záver berte s rezenrvou :-D. Básničku radím pod tému týždňa, pretože koniec koncov, všetci poznáme tie dotieravé návštevy a rovnako sa nik neopováži prehovoriť...

Ako sa správate k otravným návštevám? A ste za každú cenu pohostinní?

(zdroj obrázka - klik naň)
básnik Bocian

Zas to letí, letí preč

6. prosince 2014 v 18:17 | Bocian |  Uletený život bocianí
Slastný to pocit, keď si po týždni utrite topánky (nohy, pazúre, kopytá, plutvy) do rohožky na priedomí a päť minúť hľadáte správny kľúč až sa horko-ťažko vlámete do vlastného domu, domova. Dokonalými metaforami opisujem, ako mi je dobre, že som znova vo svojom hniezde, medzi vami. Bol som na nedobrovoľne-dobrovoľnej dovolenke, ale príliš som si neoddýchol. Pár dní ma zužovala choroba a tie zvyšné nechuť. Vypadol som z cviku čosi napísať na blog a to sa mi stalo osudným. Netuším prečo, ale akokoľvek ma písanie baví, nedokážem si spontánne sadnúť za laptop a začať s tým. Musím sa donútiť a to neznášam. Dosť úvodu, vrhnime sa na zápletku!

Štatistické okienko
Oproti minulému mesiacu som si prilepšil (nevravím o plate, žiadny nemám). Publikoval som 15 článkov, čo vzhľadom na hektické skúškovo-hybernačné obdobie hodnotím veľmi pozitívne. Od júla (červenec) rozmotávam krásnu zlatú päť mesačnú niť s výkonom nad desať článkov mesačne. Dokonca sa mi podarilo prekonať rekord v počte článkov vydaných za jeden rok! Zo 111, koľko som ich prácne napočítal za rok 2012 som sa vyšvihol na 117 a to pred nami v bahnitej mláke leží celý december!

Abdon, Abdon, Abdon a V pazúroch spoločnosti
Trikrát? Prečo nie! Prvý a dúfam, že nie posledný raz, som prispel do časopisu Abdon, ktorý som vám už spomínal v samostatnom článku. Môj "prínos" bol v podobe krátkej básničky Detská dlaň a kompletnej verzie poviedky V pazúroch spoločnosti. Z tejto ste si tu, u Bociana, mohli zatiaľ prečítať dve kapitoly, ale tretiu, čiže záver a dramatické vyvrcholenie celého príbehu, nájdete len v decembrovom vydaní Abdonu, takže hor sa na jeho webstránku!

Fuj, materializmus!
Ak sa nemýlim, čo sa mne nikdy nestáva, dnes je Mikuláš a to zo sebou obnáša nekonečne vysokánske štíty sladkostí, ktoré musíte jesť, až kým v cukrovkárskom záchvate netrepocete rukami (ja krídlami) na zemi. Umyl som si zuby radšej niekedy hneď poobede, aby ma to príliš nelákalo (áno, toto mi pomáha), takže mi je k svetu. Ale blíži sa to! Rýchlo ako mor. Druhá adventná nedeľa... Vianoce! Raj materializmu. Keby mohol byť tento náš "zvyk" stelesnený do reálnej podoby, iste by to bolo vypasené zablatené prasa váľajúce sa na hromade peňazí. Fuj! Ja to naozaj nenávidím. V škole som bojoval proti vzájomnému obdarovávaniu sa prostredníctvom losovania a od nikoho nič nežiadam (len pokoj a slobodu). Dôvod je jednoduchý. Ak netuším, čo dotyčnému kúpiť, nekúpim mu nič, pretože inak onen darček stráca efekt akejkoľvek odpornej radosti z hmotnej veci. Viete čo, napíšem o tom samostatný článok. Ešte spomeniem, že o dnešnej podobe Vianoc mám rozpísanú krátku poviedkovú úvahu, ktorá sa tu snáď do týždňa zjaví.

Posledná vôľa
Pre informáciu, aktualizoval som článok O blogu (odkaz nájdete aj v banery). Napísal som ho v podobe prehľadu jednotlivých rubrík, takže ak máte náhodou chaos, na čo sa Bocianie hniezdo zameriava, prečítajte si ho (vôbec vám nepomôže).

Akosi strácam slová. Ak by kohosi zaujímalo, čo v týchto dňoch porábam, tak zväčša čítam (už čoskoro nová "recenzia"!), učím sa, hrám hry na tablete, pomáham s pečením a mentálne sa pripravujem, že zajtra zdobíme dom. Dnes sa znova vrhnem na čítanie mojich obľúbených blogov a celý Bocianov blogový život by sa mal znova postupne rozohriať a naštartovať. Vám ako inak ďakujem za čítanie mojich bludov!

Mimochodom, u nás ani smietka snehu. Vidím to realisticky, celý december a január budú teploty nad nulou a lejak ako zo sprchovej hlavice. Dostalo sa mi však do uší, že Morava sa utápa v ľadovej apokalypse, tak ak náhodou pochádzate z tejto oblasti, napíšte mi, či to média zas a znova neprehnali :-D.

Viete si vychutnať Vianoce aj bez porcie snehu?

(zdroj obrázka - klik naň)
Príjemnú predvianočnú pohodu Vám praje Bocian Grinč