Září 2014

Vidím, strácam, nenájdem (TT)

30. září 2014 v 19:00 | Bocian |  Umelec Bocian
Hrdzavé významy šepli mi do uška,

že už i ty si sa zmenila, milá svetluška.
Ťažko sa nadýchnem vzduchu, čo už nie je,
páchnuce nádeje, môj strach ich zomelie.

Hlásim vám z hĺbky pľúc,
chodníkom šťastia dúc:
Našla sa zmrznutá, opretá na rohu,
po bedrá zavitá v belasom snehu.

Pregĺgam z ploskačky,
odhŕňam hory kostí.
Z neba zostrelili kačky,
chopím sa maličkostí.

Stúpam si vlastnou cestou,
a na ňu zabúdam.
Fialové pery, oči sklenené.
Opili ma vodou a vedú trasou hmlistou.
Duša, srdce, cit, ubúdam.
Prepáč mi, je všetko stratené?

Moja nová báseň kĺby priamo dve témy. Prvou je aktuálna TT - Platonická láska, láska na pohľad už aj odsúdená na smrť. A ďalšia rovina je aktuálne rozpoloženie mysle, sklamanie z chatrnej komunikácie medzi vedúcimi na blogu a nami (text bol napísaný pred týždňom, no nevydaný, pretože sa táto TT neschválila - obštrukcie adminov blogu), z počasia, zo školy... z mojich hlúpych zanedbateľných problémov a ťažkostí, čo radia sa do smetia malicherností.

TT - Platonická láska
(obrázok - moja fotografia z Osvienčimu)

básnik Bocian

Tragická láska a vyslobodenie (TT)

29. září 2014 v 19:00 | Bocian |  Umelec Bocian
A predtým prišlo ráno,
mnoho sa toho stalo,
čo túžim ti povedať.

Ešte pár lyžíc a som zmyslom odetý,
hľadím si na tanier, keď ktosi mi odvetí.

Ja už aj dám si čižmy,
opustím vráta izby,
a kráčam po vlastných.

Mestom ubíja sa myseľ nekľudná,
prajem si voľnú chvíľu, ktorá bude pokorná.

Na rohu zvrtnem hlavu,
pozriem sa na zástavu,
a viac sa neobzriem.

Nohy nech nesú ma hoc i do pekiel,
vravím si, lepšie smrť, než trýzeň chodidiel.

Tak hor sa oddať moru,
ten zlomí každú nohu,
a na ňu nemyslím.

Vzdychnem si, je preč a idem k útesu.
tam smerujem a vraciam svoju adresu.

Tak porúčam sa drahí,
hoci sme sa nepoznali,
bez tak už k nebu stúpa dym.

Nechcem vyznieť namyslene, ale nazdávam sa, že toto je jedna z mojich najpodarenejších básničiek. Vyjadruje všetok žiaľ v mojom vnútri a s trochou alegórie sa dá aplikovať na TT - Platonická láska.


Ako sa vám páči?

(PS: Chýba obrázok. Schválne)
básnik Bocian

Nezmysel, čo vznikol "len tak" (TT)

28. září 2014 v 18:50 | Bocian |  Umelec Bocian
Hádaj, čo hmýri sa v mojej mysli,
hádaj, na čo duša moja myslí.
Typni si, ako bývalo mi včera,
uhádni, že bolesť bije viera.

Živím v sebe hordu nádejí,
že moje slovo svet razom zmení.
Hádaj, prečo máta piesok čierna tma,
uhádni, že život zvrtne sa v prach.

Keď zočím slnko šinúce sa k vŕšku,
smútok a žiaľ, už viažem si slučku.

(zdroj obrázka - klik naň)

Kráky popud na vyučovacej hodine.
Čo myslíte?

básnik Bocian

Podriadený 3 - Posledný boj

27. září 2014 v 19:00 | Bocian |  Bocian spisovateľom
Tretia a posledná epizóda krátkej jednorázovej poviedky o začleňovaní sa do spoločnosti s názvom: Podriadený je na svete. Ak neviete, o čo sa jedná, alebo si chcete prečítať 1. diel, kliknite TU.

Ako som už avizoval minule, nie je mi najlepšie. Som totiž chorý (nejaká bežná viróza) a moc sa necítim na trávenie svojho času sediac pri blogu. Dnes teda tento diel, zajtra sa môžete konečne tešiť na krátku básničku, ktorú som včera v škole napísal a s príchodom novej TT a ďalšieho týždňa vydám hneď v pondelok báseň o Platonickej láske (ktorá by teda mala byť nastolená ako TT). Užite si pochmúrne a depresívne čítanie.

Posledný boj

Priestranná hala, vysoké stropy a mdlé biele steny týčili sa navôkol a moje zbystrené zmysli monitorovali každý poryv nepriateľovho hlasu. Stál som uprostred, obkolesený rozľahlým priestranstvom a môj strach rástol, aj keď usilovne pridŕžal som mu nohy na dne. Vystavený im, napospas stojaci. Čo bude? Kde sú? Chcel som zrevať, nech neboja sa ukázať, neštítia sa mojich tvrdých pästí. Túžil som preťať šum, dusnú nepokojnú hmlu náznakov, krokov kdesi od chrbta, šepotu, čo neľútostne trhal mojim krkom. Zotrvával som však bez pohybu a nevedel, či mám si priať ich príchod.

Podriadený 2 - Útočisko

26. září 2014 v 19:00 | Bocian |  Bocian spisovateľom
Druhá epizóda krátkej jednorázovej poviedky o začleňovaní sa do spoločnosti s názvom: Podriadený. Ak neviete, o čo sa jedná, alebo si chcete prečítať 1. diel, kliknite TU.

Útočisko

Záchody, sivé dvere školských väzenských ciel a moje razantné rozrazenie odrazu boľavým chodidlom v čiernej papuči. Som vo vnútri. Telom hodil som sa na vráta, pomaly klesal na zem a hlboko dychčal. Dupot svorky, fuňanie pri kľúčovej dierke, ďalšia várka paralyzujúcich zimomriavok. Tiahnu preč. Môj úkryt zostáva bezpečný. Rukávom vysúšal som svoje zarosené čelo, ľadovými dlaňami chladil rozžeravenú tvár a ešte vždy zúfalo lapal po vzduchu.

Podriadený 1 - Vyšiel som

25. září 2014 v 19:00 | Bocian |  Bocian spisovateľom
Na hodine slovenčiny, pod zámienkou slohovej témy: "Skoro ma porazilo", zrodila sa moja vlastná modifikácia. Krátka poviedka v duchu: "Porazilo ma z ľudskej hlúposti alebo Podriadil som sa im" sa mi ako nápad zapáčila a preto som sa rozhodol, že si ju uchovám vo vlastnej kolekcií prác. Ponúkam ju na ohodnotenie Vám a to v troch úzkoprepojených častiach.

Poviedku priliepam k TT Učím sa žiť, pretože je o živote, o plávaní po prúde a o mukách individua. Ďalšie časť vyjde zajtra (piatok) v rovnakú dobu a posledná v sobotu tiež o 19:00.

Nie je mi príliš dobre na duši a ani na tele. Mimo to, škola sa mi vyhráža do tváre, tak ospravedlňte pokles aktivity. Užite si môj trojdňový poviedkový seriál a nebojte sa čítať, diely sú v skutku krátke. Tu jest prvý:

Nejaký Liebster award Tag

21. září 2014 v 8:39 | Bocian |  Nástenka
Môj hystericky prvý tag za celé tri roky na blogu. Viem, má tam byť "historicky", no ja som aj tak z tohto celého nesvoj. V celku som si dal načas so zverejnením, lebo, ako sa čestne priznávam, nechcelo sa mi. Ale je to tu a vy ste odsúdení dozvedieť sa o mne čosi viac!

Ešte pred samým vyvrcholením, označila ma blogerka Dominika (mimochodom Slovenka :-* :-D), ktorú nájdete aj v liste mojich obľúbencov. Rozhodne si ju prehliadnite, teda jej blog, samozrejme.


List

18. září 2014 v 19:19 | Bocian |  Umelec Bocian
List zelenel sa na strome,
list ten, čo z vetvy raší.
List, čo bdie aj keď fúka,
on a kvietok, ktorý puká.

Stačí, vietor, pokoj listy,
list a život krásne hmlistý.
List a útla ratolesť,
on a moja trpká bolesť.

Zeleň a moc strohých slov,
list a márnosť pokory.
List a iskra temnoty,
on a výkrik z prázdnoty.


Pokus o čosi iné, než zvyknem.
(Zosmolil som to na hodine Sj)
Čo vravíte?
Ja si nie som istý...

Inšpirovala ma Jennie Wearbliss a táto jej báseň:

básnik Bocian

Cesta na smrť s úsmevom (TT)

17. září 2014 v 17:18 | Bocian |  Umelec Bocian
Článok je priradený k TT - Učím sa žiť.

Na špičke je sladká chuť,
hovorím si: "Chlapom buď!"
Zviecham údy, čo pred časom zvädli,
a pozriem na starca, čo bradu si mädlí.

Tak ja idem, kráčam, bádam,
keď nedarí sa, hneď sa vzdávam.
Chodím vkuse dookola,
predbieha ma vlastná noha.

Tak už pozri na to nebo,
nevrav stále: "Preto, lebo..."
Zahryzni si do jazyka,
päsťou skolíš hoc aj býka!

"No ja neviem..." toho zbav sa,
pozri na mňa a sám bráň sa!
Nedám sa ja zastrašiť!
veru, chcú ma vyplašiť.

Ale potom, čisto zrazu,
zahrejem sa, strasiem mrazu,
a znova sa usmejem.
Život je môj, len ten jeden.

A tak treba ho i žiť...

(Na fotku (a aj text) sa vzťahujú Bocianove autorské práva,
tak pozor, aby vás nerozniesol v zobáku!)

básnik Bocian

Zlato rovno pod nohami (TT)

16. září 2014 v 15:23 | Bocian |  Bocian filozofom
Článok je priradený k aktuálnej TT - Učím sa žiť.

"Aurea via media" - znie latinský výrok v preklade znamenajúci: "Zlatá stredná cesta", ku ktorého vysloviteľovi som sa žiaľ nedokázal dopátrať a možno, že som po ňom ani tak úporne nesliedil. Pointa? Hneď na začiatku? Prečo nie. Stále viac a ešte väčšmi sa zamýšľam nad priemernosťou ako cestou k blaženému životu. Verte, či ak nechcete, tak kľudne buďte skeptickí, no spásonosný zoznam kladov a mínusov takéhoto novátorského životného štýlu jasne nahráva odpovedi: "Och áno, ja chcem byť priemerný!"