Říjen 2013

Halloween!

31. října 2013 v 19:30 | Bocian |  Nástenka
Je to tu, Jesenné prázdniny, Dušičky, či Halloween. Každý y nás si vyberie iný spôsob oslavy piatich dní voľna po dvoch mesiacoch trápenia sa v škole (pracujúcich sa tento úvod netýka).
Osobne som trochu rozpoľtený, či prijať americké tradície s otvorenou náručou, no akosi sa mi do čerta páčia. Jeseň vo mne vyvoláva záhadnosť a ten strach k tomu akosi patrí. Hnedé, žlté či červené listy na zemi, holé stormy, chladný vietor, dážď, husté mračná, to je pravá atmosféa na Halloween, ktorý to všetko umocňuje o strašidlá, tekvice, výzdoby.... páči sa mi atmosféra tohto sviatku, idylka za daždivého večera s pukancami a filmom. Netvrdím, že sa vyberiem v kostíme "koledovať" po uliciach, ale z nepochopiteľných príčin na mňa Halloween veľmi príjemne vplýva a mám ho rád. Jeseň je pretú celú atmosféru a počasie jedeno z mojich najobľúbenejších ročných období.
Samozrejme, že pointou je uctiť si pamiatku svojich zosnulých blízkych, absolvovať obchádzku po cintorínoch a možno aj s humorom zaspomínať na tých, čo tu už nie sú. Na to sa u nás v rodine rozhodne nezabúda. Zas naopak som toho názoru, že ísť zapáliť sviečku alebo zaniesť kvety na hrob len cez Dušičky, lebo sa to vraj tak patrí, je veľký alibizmus a pokrytectvo.
Začal som tak optimisticky, trošku som teraz odbočil, no vráťme sa späť na trať veselia. Ja si Halloween užívam nenápadne, no veľmi príjemne. Ako každý rok, vyrežeme jednu dyňu a pozriem si nejaké tie typické americké filmy, ktoré mi navodia príjemnnú idylku.
Prejdime razom na literatúr! Najlepšie na tú moju. Typicky americky a idylicky sú písané diela či už Život kocúra Charlesa, alebo Príbehy z pelechu, v ktorých toto svoje čudné cítenie smerom k "americkým tradíciam" výrazne prejavujem. Tento rok (narozdiel od pominulých) sa mi žiaľ nepodarilo napísať nič Halloweenske, pretože som v posledných dňoch usilovne pracoval (aj pracujem) na zimnom príbehu z pelechu (v hl. úlohe s kocúrom Charlesom) a mal som plno školy. Pre tých, ktorých buď moje príbehy nečitali, alebo by si chceli pripomenúť skvelú atmosféru s kocúrom Charlesom, dávam sem odkazy na všetko jesenné - Halloweenske, čo som vyprodukoval:

To už je asi všetko. Mrzí ma, že sa tieto Jesenné prázdniny nenesú v znamení nejak novej Halloweenskej poviedky, no žiaľ nemal som čas ani na bežný chod blogu :-( Pokúsim sa však zlepšiť!
Príjemné prežitie voľných dní, či už unávate americký Halloween, naše Dušičky, či akýkoľvek iný sviatok!
Bocian

My a vy

30. října 2013 v 20:53 | Bocian |  Bocian filozofom
Táto téma týždňa je o nás, o Slovákoch, bude teda veľmi zaujímavé čítať, čo si o nás myslíte. No ja, ako subjekt na opačnej strane Dunaja (či Vltavy?), hlboko uvažujem, o čom vlastne písať. (Som mimochodom veľmi rád, že články na túto TT, ktoré som si letmo prebehol, nemali žiaden nenávistný podtón.)
Je to fakt, žiadne prehnané lichôtky na Vašu stranu nehodlám skladať, no žiaľ (pre nás) ste, čo sa týka politiky, ekonomiky, hospodárstva... popredu. (I keď ma udivuje v nedávnych voľbách výsledok Komunistickej strany, ale to je vaša vec). Súvisí to zrejme s bohatou históriou, s tým, že ste kedysi boli Českým kráľovstvom. Naša história (jednotného štátu) sa vonkoncom netraduje tak ďaleko... (to je asi kameň úrazu). No zrejme upustím od tejto filozofie, pri ktorej mi dochádzajú slová a jediným záverom, ktorý som chcel vyvodiť je, že ste sa na rozdiel od nás, mali od čoho "odraziť" a na čom konkrétne stavať, budovať váš štát.
Dnes sa to má tak, že slovenské deti vedia celkom dobre po česky (to ohodnoťte sami). Úprimne, percento Slovákov vediacich a rozumejúcich po Česky a Čechov ovládajúcich Slovenčinu, je v nepomere, v ktorom my vyhrávame. Rozumieme vám lepšie (to nie je žiadna výčitka), a síce preto, že nám toho máte čo sa týka "zábavného priemyslu" (televízia, videá, knihy) oveľa viac čo ponúknuť. Aj u nás doma sledujeme častokrát české programy a nechce sa mi veriť, že by Čech pozeral filmy v Slovenčine. Prečo to tak je? Pretože kým sa daný produkt (film, kniha) predabuje/ preloží u nás, v Čechách je už dávno zakúpiteľný.
Trochu sa strácam v zmysle článku, no asi by som mohol pomaly s nejakými milými, bratskými vetami dobehnúť do cieľa. Ja osobne sa teším tomu, že naše dva jazyky sú si natoľko blízke. Otvára mi to totiž rovno dvoje dvere napríklad k vzdelaniu, k informovanosti či k možnosti trávenia voľného času. Vezmime si Blog cz. Je to úžasný projekt, ktorý, ako sa nazdávam, na Slovensku nemá konkurenciu a ja som veľmi rád, že nás tu vy, Česi, prijímate a poskytujete nám možnosť prezentovať sa. Alebo napríklad čo sa týka vysokých škôl, plánujem zavítať do Brna, univerzitného mesta, pretože žiaľ Slovensko má pomerne chabú úroveň vzdelania. Je veľmi dobré, že máme tú možnosť si rozumieť.
Článok sa akosi zvrtol, mal byť o Slovákoch, no on sa z porovnávania dvoch susediacich a bratských národov zmenil na článok o Čechoch. Nevadí, aspoň som si trochu po dlhšej dobe zauvažoval a vypísal sa. Na budúce to hádam bude lepšie.
Užite si Jesenné prázdniny!

Bocian

Vlk samotár

6. října 2013 v 21:52 | Bocian |  Bocian filozofom
Uzavretosť, osamelosť, asocialita, tajomnosť... tieto slová prichádzajú mi na um ako prvé, keď vyriekne sa slovo "Introvert". Extrovertom je niekto, kto sa so samým sebou rád a bez väčších zábran podelí s okolím, so svetom. Introvert, pravý to opak (možno aj ľavý :-D).
Nazdávam sa, že sám mám s týmto niečím problémy (ak sa to vôbec dá nazvať problémom). Človek sa pred spoločnosťou uzavrie z rôznych príčin, napríklad uznáva iné hodnoty, nestotožňuje sa so všeobecnými cieľmi spoločnosti, náročky nechce zapadnúť, alebo je natoľko originálny a netradičný, že ho svet nechce prijať medzi svoje rady a daný jedinec sa stáva takzvaným "outsiderom", z čoho následne pramení aj asociálne a introvertné správanie.
Vlk samotár túlajúci sa porastenou tajgou, kovboj s revolverom za opaskom, so steblom trávy v ústach, kráčajúci vyprahnutou prériou nôtiac smutnú pieseň života na ústnej harmonike. To sú veľmi romanticky vyslovené zobrazovania introverta lomeno asociála. Nik ma však nepresvedčí, že ani najväčší samotár na zemeguli nepotrebuje, čo i len na zlomok sekundy, čuť prívetivý ľudský hlas rodiny či priateľov. Človek je bytosť od počiatku spoločenská. Každý potrebuje istú spoločnosť, nevravím, že nutná je skupina dvadsiatich jedincov, ale nik nedokáže prežívať úplne sám. Hoc ako sa môžem štítiť ľudí, v spoločnosti mojich dobrých kamarátov, alebo blízkej rodiny sa rozhodne nesvoj a vyčlenený.
V celku sa považujem za introverta, no to preto, že sa nechcem stotožniť s dnešnými ľuďmi. Hanblivosť, možno zarieknutosť, je až vedľajší efekt. Samozrejme si neviem predstaviť svoj školu-povinný život bez kamarátov v laviciach, ktorí sú jedinou istotou v chaose vzdelávacej inštitúcie. Možno, že s takýmto nazeraním na svet, nie som pravým asociálom, no neviem sa stotožniť s obrazom, na ktorom niekto žije život osamelého túlavého psa.
Malá aktuálnosť na záver: Momentálne v škole preberáme Literárnu modernu. Veľmi zaujímavé a výstižné je spoločenstvo básnikov žijúcich život odlišný od bežného. Ten následne popisovali v básňach... spoločnosť sa samozrejme poburovala a razom ich vyčlenila z ich sveta. Títo autori volajú sa Prekliati básnici. (Hodí sa to k téme introvert, ktorú som ja mierne transformoval do asociálnej podoby.)
Na dnes všetko! Uff, tesne som stihol napísať tento článok, no aktuálne v škole riadi obdobie testov, takže v spojení so snahou pravidelne pracovať na literárnych projektoch... masaker motorovou pílou.
Žite a prežite,

Bocian