Září 2013

Vrah pod maskou

27. září 2013 v 19:30 | Bocian |  Bocian filozofom
Fastfood, bezbranné slovné spojenie, ktoré však nesie preťažké bremeno. Som toho názoru, že slová majú len takú váhu, akú im sami pripíšeme.... spojenie - rýchle jedlo (občerstvenie), dostalo od dnešného sveta riadnu dávku významov. V dvoch slovách sa skrýva celá stravovacia filozofiu 21. storočia, nesie posolstvo o životnom štýle dnešného človeka a predovšetkým, neodmysliteľne sa spája s nezdravým jedlom.
Dnes sú fastfoody doslova na každom kroku a dnu a von z nich prúdi deň čo deň množstvo ľudí. O čom to svedčí? Hovorí to o trende, trende rýchlo a výdatne sa najesť. Prečo rýchlo? Pretože všetci sa všade ponáhľajú. A keď sa už niekto náhodou nikam neponáhľa, aj tak zájde do nejakého toho McDonaldu, pretože je navyknutý na nezdravú potravu, ktorú mu niekto v priebehu minúty pripraví a on ju s chuťou skonzumuje nehľadiac na úbohý žlčník, ktorý musí prekusnúť to množstvo masti, valiacej sa naň.
No ja si bez pochybností dokážem predstaviť, že by sa v rýchlych občerstveniach podávalo napríklad niečo, čo je zdravé, aj zasýti a zároveň sa dá aj rýchlo pripraviť. Viem, že aj McDonald, KFC, Burger King..... poznajú slovo šalát, no nevravte mi, že gro jedálnička nie sú mastné, pôvodom hlboko zmrazené hranolky a trvanlivé hamburgery pochybného pôvodu.
Kedysi, nebolo tomu zas až tak dávno, som aj ja sporadicky navštevoval typický, z Ameriky prevzatý, fastfood. Bolo to akési symbolické dopriatie si niečoho, čo za normálnych okolností nejem a ani nemám také nutkanie. Ale nie sú predsa aj oveľa zdravšie spôsoby, ako si ulahodiť?! Som presvedčený, že jedlo ukuchtené na prepálenom oleji nie je správny spôsob, ako sa samému sebe odvďačiť. Nezdravé jedlo predsa zaťažuje organizmus a znižuje dĺžku života.
Všade sa aktuálne hovorí : "Stravujte sa zdravo!" No svet sa akoby rozdelil na tých, čo chcú žiť dlho a v zdraví a tých, ktorí navštevujú rýchle občerstvenia (a ešte tých, čo zeleninu kážu, no za rohom sa napchávajú hamburgerom :-D). Som si istý, že čerstvé, výživné, vyvážené a relatívne zdravé jedlo je tá správna cesta. Ja si myslím, že si toto isté myslí aj väčšina rýchlo sa občerstvovačov (aspoň teda mám takú tajnú nádej). Ale prečo teda množstvo ľudí rôznych vekových kategórií navštevuje fastfoody?! Podľa mňa je správna odpoveď to, že dnes sú všetci leniví si niečo sami pripraviť, alebo zájsť niekam, kde možno nájsť jedlo bez zbytočných tukov.
Sme všetci masochisti, ktorí sa nemajú radi, a preto pijú alkohol, fajčia a jedia presolené výplody fritézy?!
Trošku som sa pri tejto téme rozohnil, no nedalo mi to... Zarážajú ma ľudia s energetickými nápojmi a hamburgerom v ruke.
To je asi všetko. Majte sa pekne!

Bocian

Pár informácií

19. září 2013 v 21:05 | Bocian
Tento článok som musel napísať, pretože mám na srdci asi dve veci, ktoré túžim zdeliť všetkým tým, ktorí nebodaj čítajú tento blog, alebo ich zaujíma nejaké to "zákulisné dianie"
Takže počas tohto týždňa sa mi podarilo stať sa členom ďalšieho literárneho klubu, a síce Klubu pisálkú (ikona s odkazom v menu). Plánujem sa zapájať do ich aktivít, po prípade na ich stránke zverejňovať nejaké tie poviedky, či možno básne? :-O, aj keď neviem, či to bude mať dáky zmysel, pretože všetky diela sú prvotne na tomto blogu. V prípade, že by som sa teda zúčastnil nejakej klubovej aktivity, podám informácie.
Ďalšou novinkou je len drobná správa, že som dnes aktualizoval článok o mojej knihe Odvážny rytier. 1. verzia bola dlho bez zmeny aj napriek tomu, že sa kopec zmien od napísania článku udialo. Určite si ho prečítajte! (už len preto, že som v ňom uverejnil nový oficiálny prológ a trajler v jednom).
To je asi všetko. Mimochodom blog je aj napriek tomu, že mám plno školy a domácich prác, aktívny. Zatiaľ to asi pripadá na jeden článok týždenne (TT - stabilná rubrika), možno, že by som mohol skúsiť počas nudných hodín školy zabásniť (chytila ma momentálne poetická nálada) a niečo tu zverejniť :-).
Prežívajte školu a tešte sa na víkend!

Bocian

Denník dedinčana

19. září 2013 v 20:24 | Bocian |  Bocian filozofom
Ničím zvláštna ba možno originálna téma, no predsa len hodná povšimnutiu. "Život na vesnici" mi akosi pripomína "Život vo väznici", no na Slovensku je vesnica dedinou, a preto som si vymyslel transformáciu pôvodného názvu na "Denník dedinčana". Buď to som trošku urozprávaný, alebo len neviem, o čom by som mal písať. Zrejme by si mal vytvoriť článok a bývaní na dedine, nie milý Bocian? Takže idem na to.
Približne desať rokov svojho života som vyrastal na mieste, ktoré dalo by sa nazvať dedinou. Príjemná štvrť na kraji mesta plná rodinných domov a čerstvého vzduchu. Dnes už nie sú dediny poväčšine typicky poľnohospodársky aktívne, ako tomu kedysi bývalo. Stali sa predovšetkým domovom ľudí, ktorí chcú presedlať oproti mestskému, na pokojný životný štýl bez zbytočného zhubného zhonu, ktorý napokon všetkých omrzí.
Otázka nižšej vybavenosti dnešných "moderných" dedín je veľmi diskutabilná. Počas desaťročia na dedine, som nemal ani raz pocit núdze či nedostatku čohosi. Malý pohodlne dostupný obchod s čerstvým pečivom a výberom základných potravín, zväčša postačoval požiadavkám mojim i mojej rodiny. Čo sa týka škôl, do druhej triedy som mal túto vzdelávaciu inštitúciu takmer pod nosom.
Čo ma však najviac láka k opusteniu mesta (v ktorom teraz bývam, i keď v pokojnej štvrti rodinných domov), je rozhodne kvalitnejšie prostredie. Pri zacítení tých škodlivých a neekologických výfukových plynov, ktoré zdobia mi pobyt na zastávke, len s hrôzou premýšľam, že takéto čosi iste vznáša sa aj nad našim dvorom. Zeleň obýva mesto naozaj len sporadicky. Lesy, lúky, rieka, bocianie hniezda (:-D), vtáky poletujúce oblohou, sediace na stromoch, loviace v toku vody a popri tom všetkom slnkom zahalená cyklocesta, je v mestskom prostredí len mylným preludom.
Život na dedine by sa dal opísať až priveľmi idylicky, harmonicky a pokojne, dokonca z vlastných skúseností môžem tieto tvrdenia potvrdiť, no nie je dedina ako dedina. Na Slovensku sú miesta menej, či viac dotované štátom. Mnohé dediny majú len chabú občiansku vybavenosť, často podliehajú výpadkom elektriny, alebo možno nedostatkom vody a ich poloha na kraji obcí ich odrezáva od sveta.
Nie každú dedinu alebo vidiek si možno predstaviť ako oázu pokoja pod lesom, alebo vodopádom. V mojich predstavách a spomienkach zostáva navždy práve tá, v ktorej som prežil veľa rokov svojho života a poskytla mi najkrajšie zážitky. Pre tých, ktorí túžia po zmene prostredia, jeho výmene za zdravšie a prívetivejšie a nevadí im dochádzanie za školou/ prácou, je vidiek, dedina, vidiecka obec, ako stvorená.

S pozdravom školou mordovaný Bocian

Originalita vo svete nasledovníkov?!

13. září 2013 v 19:46 | Bocian |  Bocian filozofom
Priznám sa! Pred tým, než som sa pustil do tohto článku, som o Hipsteroch len čo to tušil a to taktiež len z nesúvislého rozprávania. No, ako mi vôbec nebýva zvykom, rozhodol som sa zistiť viac. Väčšinou síce píšem na niektoré témy aj bez toho, aby som tušil ich presný význam, vtedy sa snažím využiť obraznosť, no dnes som sa rozhodol byť profesionálnejší! Jedna vec však je, že som prečítal nejeden článok o tejto zaujímavej skupine, no vec druhá, že ani po tých pár minútach, ktoré som tomu venoval, sa necítim byť dostatočný odborník. Dúfam teda, že sa priveľmi nezmýlim v ráznych vyjadrenia.
O Hipsteroch som sa dozvedel, okrem mojich laických poznatkov, ako je špecifické obliekanie a imidž doplnený o veľké okuliare aj to, že majú radi iVeci (to jest Apple výrobky), umenie predovšetkým z popod rúk nezávislých umelcov, ekológiu, bojujú proti konzumnej spoločnosti, pochádzajú hlavne z nižšej strednej triedy a majú vyštudovanú vysokú školu (= vzdelanci). Toto som si odniesol z jedného článku a mali by to podľa všetkého byť akési základné znaky (okrem iných, ktoré som nezmienil).
Vo svojej podstate, nehľadiac na to, že dnešná mládež sa k tejto skupine priraďuje neprávom a to len preto, aby na seba strhla zrak okoloidúcich, som vcelku stotožnený s ich ideami a názormi, no mám pár výhrad, ktoré mi bránia, aby som si "podal členskú prihlášku". Nemyslím si, že by sa mali takéto skupiny zjednocovať prostredníctvom imidžu. To, čo má spájať skupiny ľudí, je ich názor, postoj, myšlienky, základné idey. Ak sa niekto snaží vymaniť z jednoakosti ľudí kráčajúcich po uliciach tým, že sa všetci obliekajú rovnako, je to isté, akoby sa niekto pokúšal prestať fajčiť takým spôsobom, že by fajčil. A tým nenarážam len na Hipsterov, ale na všetky skupiny a ich filozofiu.
Všade vo svete panuje istá miera rôznorodosti. Je pravda, že Zem je plná klonov a nasledovníkov, ľudí, ktorí len tupo kráčajú a nesnažia sa mať svoj osobitý postoj a hrať svoju vlastnú sociálnu rolu, no tým, že si oblečú rovnaké šaty, sa táto skutočnosť nezmení. Ako som už povedal a stále tvrdím, základom skupiny, ktorá nesúhlasí s dnešnými ideami je jej postoj a názory a aj v takejto skupine je dôležité zachovať rôznorodosť a nevšednosť členov, aby sa udržala "vesmírna rovnováha".
Na dnes som sa už asi dostatočne vyrozprával. Podstatou mojich slov je vyjadrenie názoru, že boj proti neoriginalite neoriginalitou nie je správna cesta.
Toť vše!

Bocian

Krátke info + Príbehy z pelechu

10. září 2013 v 20:09 | Bocian |  Nástenka
Rozhodol som sa po dlhšej dobe opäť čosi napísať. Aby ste si nemysleli, že zanedbávam len blog, nepíšem momentálne ani knihu (i keď stále strádam rôzne plány a bočné zápletky). Čiže moja literárna činnosť žiaľ stagnuje. Aké kruté a zlomyselné monštrum je toho príčinou?! Ako inak, naša milovaná škola! Mám teraz plno práce s veľkým školským projektom, a keď už aj mám čas písať, skrátka vytratí sa chuť. Podobnú krízu som už mnohokrát zažil a nazdávam sa, že týmto dňom končí (no do kedy? to neviem :-().
Snažím sa, aby bola moja kniha Odvážny rytier v skutku kvalitná, takže sa zbytočne nenútim do práce na nej. To znamená, že si svoju kreativitu musím vybiť na iných bezbranných dielach, ako je napríklas súhrn "rozprávok" Príbehy z pelechu, kde momentálne pomaličky vytváram akýsi Vianočný príbeh :-D Tu je ukážka z úvodu príbehu:
(Inak plánujem sa vyjadriť na TT!)

Síce je panujúce zimné obdobie pre nášho známeho hrdinu, kocúra Charlesa, tým najobľúbenejším v roku, tieto Vianoce prežije netradične vzrušujúco a s poriadnou dávkou adrenalínu. Jeho obľúbený sviatok plný hlbokých sentimentálnych hodnôt, z ktorých on má najradšej dostávanie darčekov, sa razom zmení z polehávania pri ozdobenom stromčeku na ďalšiu záchrannú misiu plnú nebezpečenstva a strachu. Veľká zimná metelica sprevádzanú hustým snežením, nedopraje životom vyčerpanému kocúrovi prežiť ju len uspávajúcim pozorovaním vločiek a pokojným ležaním na parapete. Situácia ho vyženie VON! Do centra hotovej zimnej apokalypsy, v ktorej ho okrem veľkých vločiek čaká aj aspekt vyrážajúci dych a spôsobujúci zježenú srsť!
Snáď sa vám úsek zo zimnej časti príbehov z pelechu páči!
Bocian