Srpen 2013

Viera v osud

25. srpna 2013 v 21:00 | Bocian |  Bocian filozofom
Aj v spojitosti s minulým článkom k téme týždňa Život mi napadla takáto zaujímavá téma (Viera v osud). Náš život je ovplyvňovaný všelijakými faktormi od samotného postoja (optimizmus, pesimizmus...), vrodeného šťastia alebo smoly, vzdelanie, rodiny.... No a čo osud? Veríte v neho? Patrí aj on k faktorom, ktoré ovplyvňujú náš život? (Môj názor je vyzradený v nasledujúcich riadkoch).
Zamýšľam sa, zamýšľam, no stále neviem na sto percent konštatovať jasné stanovisko. "Čo to vlastne ten osud je?!" vynára sa mi v hlave, keď usilovne premýšľam. Približne viem vymedziť jeho obsahové hranice, no zrejme by som takto na mieste nevedel podať presnú definíciu tohto záhadného pojmu. Niektorí ľudia prirovnávajú všetko, čo ich nečakane postihne, či už príjemne alebo negatívne "hrátkam" vyššej moci, čiže osudu. To, čo iní nazývajú náhodou, ďalší obracajú v dopredu nastavený plán. Osud je pre mňa stelesnením viery v niečo vyššie. Nevravím a ani tvrdiť nechce, že je to Boh, Alah, grécky, či egyptský bohovia... nič z toho a ani z ničoho ďalšieho možného. Aj kresťanstvu neoddaný človek môže veriť v čosi viac a nemusí to byť v medziach zaužívaných náboženstiev.
Nechcem sa striktne zaškatuľkovať, no ja v osud a teda ani v nič vyššie zrejme veriť nedokážem. Je to žiaľ tak. Ako som počul vo filme Anjeli a démoni: "Viera je dar, ktorým som nebol obdarený," (skvelý film). Viac ako náboženstvá a ich vysvetľovanie záhad sveta, ma ťahá k sebe názor vedy, čiže názor, ktorý zrak videl, myseľ mu porozumela a vie ho predovšetkým dokázať. To, čomu zatiaľ nerozumieme, ako napríklad záhada, čo bolo pred infláciou?, pripisujem našej momentálnej neznalosti, nie sile nadprirodzena.
Osud je akási záhadná moc, na ktorej plecia sa dá zvaliť kopa našich problémov, starostí, strastí i radostí. Niekto v neho verí, iný zas nie. Niekto povie: "To je osud," iný: "Náhoda." Nikoho si nikdy nedovolím odsúdiť za jeho postoj a názor, i keď ja som skôr ten druhý typ.
Užite si posledný voľný týždeň!

Bocian

Konšpiračné teórie

22. srpna 2013 v 19:00 | Bocian |  Bocian filozofom
Pred nedávnom boli témou týždňa konšpiračné teórie, téma, ktorú mám veľmi rád, lebo napĺňa môj niekedy stereotypný život záhadnosťou a úvahami, ktoré špekulovanie a diskusie prinášajú.
Nikdy som presne nevedel definovať, čo všetko toto vzrušujúce spojenie zahŕňa. Zrejme všetko nepotvrdené, všetko, do čoho má ponorené prsty ľudská fantázia, a čo sa síce môže zdať jasné, no pre húf špekulantov nanajvýš nevyriešiteľné. Niekedy sa v konšpiračných teóriách vyžívam, ako napríklad čo sa týka mimozemšťanov, nadprirodzených bytostí, či dávnych záhad, ktoré skrýva minulosť. No naopak občas sa nad neposednosťou ľudskej mysle nedokážem udržať a dostanem sa do stavu mierneho pobúrenia. Takýto stav spôsobujú mi napríklad špekulácia o prvom pristátí na Mesiaci, alebo páde dvojičiek (príde mi až tragické, ako sa niekedy nešťastia prekrúcajú a znevažujú).
Konšpiračné teórie sú najúžasnejšie v spojení s kvapkou poznanie a vedy, kedy môžu vznikať rôzne zaujímavé hypotézy. To ma privádza k vedcom, ktorí sú v mojich očiach zobrazení ako odhodlaní super hrdinovia využívajúci rozum, intelekt a dávku podozrievavosti v to, aby odhaľovali záhady Zeme a vesmíru. Ako druh racionálneho človeka som značne priklonený k názorom vedecky overeným (kedysi som sám sníval o tom byť vedcom). I keď ako možno vidieť, nebránim sa ani menším nejasnostiam, ako existencia iného života (po pravde neverím, že sme vo vesmíre sami).
To je na túto tému asi všetko, ja si konšpiračné teórie spájam s nedoriešenými záhadami, ktoré sa človek s použitím vlastnej fantázie snaží prekuknúť (tradičné zhrnutie na záver).

Bocian

Umelé dýchanie

20. srpna 2013 v 16:29 | Bocian |  Nástenka
Názov tohto informačného článku s dávkou literárnosti je metaforou pre znovuoživenie tohto blogu. Väčšinu prázdnin som sa mu žiaľ nevenoval a to z dôvodov oddychu a práce na mojej knihe, ktorá sa už slávnostne chýli ku koncu.
Čo sa týka ďalšieho obsahu, ktorý sa tu bude vyskytovať či už cez prázdniny alebo škol. rok, tak sú to samozrejme úvahy, ktoré zväčša závisia od TT, alebo vlastnej kreativity, ktorá bude zrejme cez školský rok značne potlačovaná našim školským systémom. Ohľadom literárnych projektov sú stále rozpracované Príbehy z pelechu čakajúce na dokončenie posledných troch dielov - zmný, jarný a extra bonus. Tie tu samozrejme hodlám uverejniť.
Ako som už spomínal, aj Odvážny rytier (moja slávna kniha :-D) sa už pomaly končí, čo však neznamená, že by aj práca na nej končila. Skôr sa nazdávam, že všetko sa len začne. Budú nasledovať veľké kontroly, opravy, dopisovanie, bude to pre mňa jednoducho ešte mnoho práce a samozrejme zábavy. Dnes vám sem pridám ukážku z predposlednej kapitoly, na ktorej aktuálne pracujem. Pre tých, ktorí by nepoznali dej môjho diela, nech prečítajú si článok s odkazom naň v hornom boxe.


Aldári blížia sa k hradbám hradu Madón. Vojsko, uväznené v tekutom piesku osudu brúsiaceho si nôž na slabé jedince prekypujúce beznádejou a chytené do svárov zmäteného vyčkávania plného pripravenej nepripravenosti, očakávalo príchod ohlasovanej pohromy. Marinusove mohutné vrásky na počudovanie začínalo striedať opojenie z túžby po vražde. Srdce netĺklo mu tak silno pre pár kvapiek strachu, ako skôr bránilo sa pokoju vďaka silnému adrenalínu. Z pokojného chápajúceho veliteľa posypaného prachom milosrdnosti, premenil sa na stoj naprogramovaný na jediné, a to záchrana ríše. Archán obohatený o železné brnenie s erbom vlastnej krajiny a decentnú helmu, hrdo zvieral meč, ktorý práve odhodlane vytasil z pošvy náhodne vybranej zo zbrojnice v kasárňach. Pokročilého veku sa myseľ poľahky zbavila a telo prenieslo sa do dôb vitálnej mladosti. Takéto účinky mal húf monštier rútiacich sa na rodnú pevnosť. Nad všetkou beznádejou, hrdinstvom, plánmi či obavami, ľahostajne vznášali sa husté šedivé mraky. Veľká zloba prírody ohľadom situáciou okolo Pravej moci jej silným vybúrením sa nad úbohou Madóniou vyprchala. Šedočierna obloha na teraz len tíško dotvárala nevľúdnu atmosféru súvisiacu s tým, čo má práve nastať, no odohrá sa až po vyriešení dávneho sporu o Pertchánium vo veľkom záverečnom boji medzi Madónčanmi a kúzelníkmi na jednej strane v opozícii s mocnými Aldármi.
(Tento odsek je úvodom k 17. kapitole a zároveň zoskupuje prípravy na boj v prítomnosti a uvádza boj v minulosti)

Prázdniny ešte nekončia! Židnu paniku! Dva týždne, to je predsa dostatok času na splnenie niekotrých našich snov.
Bocian

Život

20. srpna 2013 v 0:01 | Bocian |  Bocian filozofom
Som rád, že sa tu stále drží táto téma týždňa, pretože k nej mám čo napísať, no akosi som to až do tohto momentu odkladal. Uvažoval som nad originálnejším názvom článku, no keďže som nevedel tými správnymi stručnými slovami vyjadriť dilemu, ktorú mám v úmysle preberať, zvolil som húfnu cestu.
Život je dar, ktorý sa v nesprávnych rukách poľahko zmení na trápenie a prekliatie. Niekto je natoľko nespokojný s tým, čo si sám pestoval pod dohľadom osudu, že sa rozhodne ukončiť napínavú púť. No nechcem v túto neskorú hodinu vháňať pesimizmus do mojich viet. Som aj plánujem zosťat realistom, a preto idem na písanie.
Mnohí nariekajú nad životom, ako veľmi nepríjemné je prežívať deň po dni, koľko strastí im život prináša... Asi sa budem zdať ako necitlivý pragmatik, no som zástanca teórie, že si je každý strojcom vlastného šťastia. Samozrejme, že sa môj názor nedá len tak ľahko zaškatuľkovať. Nevylučujem možnosť, že sa medzi nami vyskytujú aj jedinci, ktorí nemajú šťastia na rozdávnie a tým pádom sa ako lavína všetko postupne valí a hltí aj to dobré, čo im poskytuje nádej. Vyhrané to majú zas naopak tí, ktorým sa od prírody darí a všetko im vychádza. Ostatní, ktorí na nich žmúria závistlivým kritickým okom však nevidia to, čo stálo za zdarom. Nemajú poňatia o usilovnosti tých, ktorí teraz šťastne odpočívajú. Taký je svet. Závažím na pomyselných váhach je aj postoj. Pesimista môže mať napríklad smolu už len z princípu. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu aj napriek smole a nešťastiu hľadieť na svoj život s dávkou optimizmu a úsmevom na perách.
Je už hlboká noc a ja strácam vôlu ďalej rozoberať to, o čom tu píšem. Úvahu uzatváram so slovami, že všetko závisí od nás, nik sa o nás nikdy nepostaral a ani sa nemieni nepostará (samozrejme v prenesenom význame). Ako si to zariadime, nakoľko veľmi sme šikovní, podnikaví a odvážni, tak sa nám bude dariť.
Posledné dva týždne neobmedzených možností, ktoré nám, školu povinným otrokom, prázdniny poskytujú, prežime v radosti a zábave.
Bocian