Březen 2013

Nestíham

29. března 2013 v 18:00 | Bocian |  Nástenka
Chcem len v skratke oznámiť, že veľkonočnú poviedku nemám ani najmenšiu šancu stihnúť, dnes doobeda som dokončil 10. kapitolu Odvážneho rytiera a počas prázdnin chcem ešte napísať 11., lebo ňou končí taký malý celok, takže by som si s Odvážnym rytierom dal potom na týždeň pauzu. Okrem toho musím čítať povinné čítanie a učiť sa na ďalšie testy. Samozrejme si chcem aj trochu oddýchnuť a pomáhať doma. Žiaľ s ďalšieho príbehu z pelechu nebud nič.
Po skončení prázdnin a možno aj počas nich začnem vymýšľať témy na moju vlastnú tému týždňa.
Ináč tento rok je nejaká až pridlhá zima, nie? Raz sneh potom slnko, potom sneh... čo sa to deje?!
Užite si chvíľu voľna.
Bocian

Jedinečnosť alebo stádo?

27. března 2013 v 21:30 | Bocian |  Bocian filozofom
Tieto témy týždňa prichádzaju až zázračne totožne s mojími vlastnými osobnými úvahami. Práve teraz ma trápi presne táto vec. V mojej neposednej hlave roja sa otázky ako: Je lepšie kráčať s davom, potláčať svoju pravú tvár a mať sa spoločensky dobre? Alebo vyjadriť a hájiť si svoju jedinečnosť = byť na kraji spoločnosti, no žiť s pocitom, že všetci vedia, že toto je vaše pravé JA? Jednoducho, kam je najlepšie sa v spoločnosti usídliť? Neviem. No rozhodne to závisí od osobnosti každého jedného z nás.
Tento článok sa týka tých, ktorí majú takéto problémy, ktorí nie sú len bezmyšlienkovito konajúca súčasť veľkej skupiny. Počas môjho prežívania som si stihol všimnúť, že keď sa práve snažíte byť čo najnenápadnejší, tak pútate pozornosť najväčšieho počtu očí. Prečo? Pretože nie ste jedni z nich?!
Bol by som rád nebojácnym, v rozhodnutiach mocným, nezlomným, nekompromisným človekom, aby som dokázal poraziť stráž obyčajnosti a vedel preniknúť do svojho sveta jedinečnosti. Čiastočne sa mi to aj darí, no ja nie som nebojácny ani v rozhodnutiach mocný ani nič z vyššie uvedených slov, takže si stále močím nohy v rádovosti. Som časť stáda. Nedokážem sa postaviť na stôl a vykričať môj názor do očí väčšiny. A to je najhoršie štádium.
Neviem, či to, čo práve píšem, dáva zmysel. Je to len súhrn mojich momentálnych myšlienok v jednom článku. Ak máte podobné trápenie, rád si prečítam váš názor.
Bocian
Začínajú prázdniny!

Info článok - nové plány

22. března 2013 v 20:12 | Bocian |  Nástenka
Takže v poslednej dobe ma veľmi ale nesmierne veľmi obmedzuje škola. Každý deň úlohy, testy, strašenie ďalšími testami. Skrátka a jednoducho som celý tento týždeň nenapísal ani riadok (či už na blog, alebo do Odvážneho rytiera), lebo sme mali každý deň testy. Vlna 1. priebežných testov na teraz kančí. A áno, za normálnych okolností by mohlo nastať uvoľnenie, no keďže máme v Apríli naplánované nejaké školské akcie, presúvajú sa druhé priebežné testy už aj do obdobia po Veľkonočných prázdninách. Búcham si hlavu o stenu každý deň, trápim sa čo ďalej s písaním, no ja som vojak z povolania (vtip) a tento súboj vyhrám!
V hornom boxe ste si mohli všimnúť kričiaci nápis: Pripravujem kratšie dielo na zverejnenie. S tým sa to má tak, že.... je.... zatiaľ len v mojej hlave :D. Žiaľbohu som sa cez školu a aj cez Odvážneho rytiera k nemu ešte nedostal. Teda vlastne mám rozpísné jedno, no to je písané v prostredí pred Vianocami, takže neviem, či to je vhodné. To, ktoré by som chcel napísať je: Veľkonočný príbeh z pelechu. Nič nesľubujem, naozaj nič :D.
A ešte jedna vec, o ktorej som chcel písať a to je moja vlastná téma týždňa. Aby mi to tu na blogu trochu ožilo (nielen raz do týždňa), tak chcem písať články na témy, ktoré si sám vymyslím. Tento zámer by som rád uskutočnil, no neviem, či na to bude čas, preto začnem s vymýšľaním tém teraz, keď to začína byť trochu pokojnejšie a poprípade si pár článkov predpíšem.
Uff... už som z toľkého písania úplne vyčerpaný a to sa ešte idem pustiť do Odvážneho rytiera. Na záver len reklama na nový článok k téme týždňa, ktorý som ešte pred týmto napísal.
Bocian

Život je ako rýchlik

22. března 2013 v 19:53 | Bocian |  Bocian filozofom
Keď som premýšľal nad touto témou, napadalo mi napríklad písať o životnej filozofií, zmysle života a o podobných veciach hodných diskusie, no keď som si zbežne prechádzal aktuálne články, našiel som tam nápad, ktorý ma zaujal (článok som si nečítal, len som videl úvod na hlavnej stránke). A to, ako rýchlo ten čas beží. Toto ma veľmi trápi, pretože mám poslednú dobu stále pocit, akoby niekto čas urýchľoval. Nedávno som kráčal do školy. Prechádzal som cez prechod (samozrejme na červenú) a z ničoho nič som sa ocitol na jeho konci. Do teraz som naplno vnímal svoje kroky, no teraz? Áno, práve som nad niečím premýšľal, to je iste dôvod, no aj napriek tomu mám pocit, že niekto nad nami stojí a pekne sa zabáva na tom, ako pretáča hodinky. Týždne, tie uletia rýchlejšie ako vyplašený vták. Jednoducho, ani sa nenazdám a už budem pod starou vŕbou spomínať na celý svoj život. Popravde by som najradšej presunul čas na letné prázdniny a tam spomalil deň tak, aby trval mesiac. Samozrejme čas najviac uteká pri niečom zábavnom, no mne preteká cez prsty aj v škole (čo je vlastne super).
Poznáte ten pocit, keď sa zobudíte o šiestej ráno a než stačíte vstať z postele je pol siedmej? Alebo otvoríte oči, vidíte, že máte ešte hodinu spánku pred sebou a zrazu zúrivo rinčí budík? Neviem ako to je možné, no vo všetkej tej rannej rozospatosti mi aj popri priam heroickom výkone, ktorý pri vstávaní podávam, čas uletí ako rýchlik na stanici.
Odkaz pre čas: Ak toto teraz čítaš, tak pekne spomaľ, lebo začína víkend, inak si to s tebou vybavím ručne stručne.
Bocian

Socha Bociana

16. března 2013 v 19:00 | Bocian |  Nástenka
Na znak úcty sa ráčte pokloniť nadrozmernej soche Bociana! Trochu som sa nudil, tak som len tak skúsil v známej hre minecraft na tablete postaviť seba. Koho by zaujímalo ako vyzerám, tak toto som ja. Myslím si, že som sa mi celkom podaril :D Páčim sa vám?

Keď pracuje fantázia

15. března 2013 v 20:18 | Bocian |  Bocian filozofom
Už som raz písal na tému týždňa a to článok o reálnych miestach na svete, ktoré by som chcel navštíviť, no ako sa to na každého filozofa patrí, tak by som túto tému mal poňať aj z tej druhej strany. Takže sa tu teraz pokúsim o improvizované filozofovanie a predovšetkým snívanie.

Keď zapojím moju predstavivosť alias fantáziu do zástrčky a začnem si v hlave predstavovať miesto, kde by som chcel žiť, ako prvé mi napadnú také tie otrepané slová ako krásna krajina, vyspelosť, spokojnosť, no ja by som išiel do hĺbky. Ak mám hovoriť o meste, tak si predstavujem malú vyspelú dedinku, ktorá je od ostatnej civilizácie úplne odseparovaná. Jednoducho a doslova dedinka pod vodopádom. Domy by boli ekologické, späté s prírodou. Na každom voľnom kúsku zeme, na každej záhrade, rástli by stromy, vetrom by sa niesol ľúbozvučný štebot spokojných vtákov. Ľudia by nevedeli, čo je to kríza ani čo sú to katastrofy. Striedali by sa 4 ročné obdobia (až na leto, ktoré by bolo miernejšie (nemám rád teplo)). Ó a jedna vec, ktorá by bola úplne úžasná a to, že mesto by bolo natoľko bohaté, že by všetko bolo zadarmo (alebo úplne, úplne lacné). Civilizácia, ktorá by obývala toto mestečko snov, by bola inteligentná, vzdelanie by bolo základom. Každý by si aj napriek blahobytu všetkého vážil. V skratke = všetko by bolo ideálne. A aby toho nebolo dosť, bol by som starosta a známy spisovateľ :D .
Áno, viem, že je to veľmi detská predstava a vôbec detská náplň článku, no dnes, keď je realita tak krutá, treba občas zaspomínať na bezstarostné časy (ktoré teda u mňa stále trvajú :D) a trochu si zasnívať.
Ináč začal víkend! Tak si užívajte.
Bocian

Vysnívané miesto

11. března 2013 v 20:09 | Bocian |  Bocian filozofom
Opäť zaujímavá téma, ktorá sa dá poňať z viacerých strán. Tak jednoducho napíšem, čo mi práve napadne.
Kde by som chcel žiť? Mám mnoho obľúvených krajín. Jedna zo skupín je Škandinávia a vo všeobecnosti severná Európa. Mám totiž rád chlad a peknú prírodu, ktorá v mojom meste čoraz viac zaniká a nahrádzajú ju "nádherné" betónové lesy. Mojimi romantickými očami sa zdá byť napríklad také Nórsko nádherná zem, plná očarujúcich fjordov, lesov a voľne pobehujúcich losov (alebo sobov?). Okrem prekrásnej krajiny je lákavý aj dobrý sociálny systém a vysoká životná úroveň šakndinávie. Druhým miestom, ktoré túžim navštíviť je Nový Zeland. Moje cestovateľské skúsenosti sú skôr spojené s bližšími štátmi, ale pekné obrázky v atlase a na internete :D mi odhaľujú celý svet. A asi zo všetkého najviac ma lákajú Galapágy. Z encyklopédií som sa dočítal o zaujímavej faune (Korytnačka slonia, leguán morský...) a tá ma priviedla k životu významného vedca Charlesa Darwina. Ten sa stal mojím obľúbeným inovátorom ľudskej mysle a Galapágy sú iste jeho laboratóriom.
Snáď sa mi splnia moje cestovateľské plány, ktoré by som mohol rozšíriť o mnoho a ešte viac krajín pre mňa, cestovatela ala výhľad z okna, zaujímavými (napr.: USA, Kanada, UK).
Čas na tento článok som si našiel v podobe oddychu od učenia, ktoré ma opäť trýzni. Tak mi držte palce nech zajtrajší test z chémie zvládnem :D .
Nevylučujem, že napíšem ešte jeden článok trošku z filozofického pohľadu.
Bocian

Anti-depresívny článok!

4. března 2013 v 19:44 | Bocian |  Bocian filozofom
S kritickou tvárou sa obzerám okolo seba. Obzvlášť sledujem mojich rovesníkov. A čo nevidím? Vytvárajú sa skupiny (obzvlášť dievčat), ktoré sa medzi sebou hádajú, alebo až prehnane prežívajú to, čo sa okolo nich deje, a potom to dopadne tak, že po otvorení sociálnej siete sa na vás vyrojí hŕba depresívnych statusov, ktoré ak si prečítate, máte čo robiť s nevoľnosťou a znechutenosťou. Nie z "tragického osudu" teenageriek, ale z povrchnosti a primitívnosti textu. Ale prečo zaťažujem svet rozumného človeka takýmto oznamom? Preto, že chcem elegante pejsť na opačnú situáciu.
V tomto článku chcem hovoriť hlavne o sociálnych problémoch. Ľudia so zlým finančným zabezpečením, bez strechy nad hlavou, alebo z veľmi nekvalitnou strechou (metafora) sa dokážu prechádzať po uliciach s úsmevom na tvári a dokonca sú schopný svoju radosť aj rozdávať. V Afrike žijú v zúfalých pomeroch a som presvedčený, že ani jeden černoch bez vody a jedla sa nezníži na úroveň európskeho (a amerického) násť ročného. Práve naopak.
Porovnajte si utrápenú teenagerku s "poetickými" statusmi prežívajúcu nešťastnú lásku a slobodnú ženu na materskej dovolenke s troma deťmi. Kto je na tom horšie?! Jediná depresia, ktorú mám ja je z hlúposti a povrchnosti mládeže 21. storočia. Depresia je psychická choroba nie pocit smútku.
Na záver chcem len povedať, že každý má svoje problémy a sám si ich vedome sťažovať je len prejav nevyspelosti. Nikoho nezaujíma prečo dnes Marienka (ilustračná postava) leží v posteli a napcháva sa kíblikom zmrzliny :D
Snáď to bude mať hlavu a pätu, no pochybujem.
Bocian

Všetko o knihe Odvážny rytier

1. března 2013 v 19:30 | Bocian |  Nástenka
Článok prerábam 26.7.2014, čiže viac než rok od jeho uvedenia. Prečo tak činím? Asi otázka jasne čitateľná, no ja za ňou ukývam entuziastickú novinu. Pred pár dňami definitívne spočinuli moje prsty na klávesnici notebooku v úmysle doťukať písmenká posledného odstavca. Prvá verzia knihy Odvážny rytier je s odzvonením tohto dátumu hotová vo verzii alfa. Z toho vyplýva jedna nevinná okolnosť, a síce, že predo mnou týči sa najväčší postrach práce "spisovateľa". Správne, opravy. Ako ich len nenávidím a pritom milujem. Zbožňujem, keď čítam odkazy svojho starého pisateľského štýlu, premieňam ho do aktuálnej podoby a prepisujem nezmyselné odseky do celistvého formátu fantasy knihy s rytierom veliteľom v hlavnej roli. Napĺňa ma, keď slovám dávam silu vyletieť z mysle, rád sa so slovami hrám. V odbornom kontexte je morfológia základná veda literárneho textu. Slová, tie sú najdôležitejšie a štylizovať vďaka nim vety sa dá donekonečna a tie isté vieme dokonale a večne obmieňať. Zasníval som sa, no som tu pre Marinusa, môjho hlavného hrdinu. Iba napokon, pred rozumnou náplňou informatívneho článku, keď do konca prázdnin dokonám práce na oprave, ktorej zazlievam neposúriteľnú zdĺhavosť, pokúsim sa, ako sa to v svete biznisu používa, "preraziť". Uvidíme však, kam ma schopnosti zavedú. Budem vás prednostne informovať

Prológ, alebo anotácia k Odvážnemu rytierovi:
Román je dôsledkom autorovej zvedavosti po vysvetleniach dávnych filozofických otázok. Zaostruje do života rytiera a armádneho veliteľa, Marinusa. Zameriava sa na ťarchu, akou čo i len bežné povinnosti apelujú na ramená jednotlivca, ako zúfalo sa s nimi potýka, v akom neúnosnom strachu koná, aby nepodstúpil zlyhanie. Práve to je hradným murivom jednej z úrovní románu. Marinus, ktorého život čitateľ sleduje jednak kontinuálne v prítomnosti, počas obdobia stredného veku tohto zdatného, no mentálne vychradnutého muža. Ale taktiež i vernými obrazmi dávnej výpravy z čias, kedy sa ustráchane, no usilovne štveral do výšin dospelosti a mladý, zaťažený nejednou povinnosťou veliteľského postu, svojsky znášal kráľovské nadelenie. Osoba kráľa Archána v knihe zohráva významnú úlohu farebných životných udalostí, často šokujúcich spletí rozporuplných náhod a zámerov osudu. Marinus sa vekom mení, stáva sa vyprahnutejším a osamelejším, lebo nikdy nedal sa uviazať rodinným putom. Zlo ukoristí si temer všetko z prostých kvapiek radosti a veliteľ trpí. Tu naskytá sa ďalšia rovina deja, kariéra a či život v teple vatry súcitu a pochopenia?! Marinus neoplýva základnými ľudskými hodnotami. Vrie v ňom túžba po pomste a poznaní, odpovediach na každú záhadu sveta. Dokážu ho však riešenia tajomných hádaniek uspokojiť? On sám nezahliadne číre rozuzlenie...
Celú obsahovú líniu ostro dohliadame na boj dobro kontra zlo a spolu s týmto motívom na nášho ústredného hrdinu bojujúceho za jednu zo strán... Avšak záverečné spisy svetových dejín odkryjú nestrannú silu, prísneho sudcu, ktorý trestá bez rozdielu národnosti. Príroda zmetie chýri o kladných kúzelníckych a rytierskych vojskách nastupujúcich v ukrutnom zápolení voči nepôvodným monštrám zo západu. Nastúpia živle ako prejavy jej hnevu a po nich, po bezohľadnom plienení, len skaza, zostane nič. Ľudská myseľ a tvorba vlastných starostí, malicherných hádok, konfliktov bez zmyslu, bude zastrašená najpovolanejším zásahom spoza sociálneho ekosystému. Pochopí však človek prečo? Kvôli čomu to všetko?
Kniha Odvážny rytier spolu s rozpolteným autorom odhalia, že niet čo odhaliť, lebo ortiele nejestvujú a priestor dobýva hustá bieloba.

Objasnenie textu vyššie:
Úplne na hladine diela pláva fantasy zaškatuľkovanie. Nenechávam sa unášať na krídlach drakov, chrbtoch jednorožcov, alebo melódiami serenád lesných víl. Dielo sa drží s podobnými pre mňa uletenými a tak trošku klišé prvkami kníh podobného žánru na krátko. Vymýšľal som vlastné pomenovania netradičných zvierat (hytrogu, otuku...) a monštier (zdruchovia, flugráni...) ako aj ústredných národov v podobe kúzelníkov z krajiny Kalónia, rytiersky národ Madónčanov a ich spoločných úhlavných nepriateľov, netvorov Aldárov. Do deja je zakomponovaných viacero postáv, ale neprinášam rozhľadené spektrum mnou vytvoreného sveta. Ako kliešť obopínam hlavného hrdinu, jeho vnímanie a teda opisom podlieha predovšetkým jeho domovina Madónia. Knižku si vychutnáte dvomi, po kapitolách sa prelínajúcimi, dejovými líniami. Jedna zasahuje do minulosti, do dôb hrdinovej mladosti a prevej veľkej výpravy. Tá ďalšia podsúva prítomnosť, Marinusovu súčasnosť v kontraste s dobou dávnou...
Ponúknutý pohľad do samotného deja by vám, budúcim potencionálnym čitateľom, hádam postačoval. Avšak omnoho viac si zakladám na metaforách a početných alegoricky vyobrazených paralelách s problémami dnešného bežného človeka (hrdinu) a celkovo sveta ľudí. Aktuálností v tomto diele je až priveľa a určite pozorný čitateľ nájde omnoho viac i mnou nedefinovaných. Domnievam sa, že táto sféra diela, jeho "umeleckosť", ak sa takto môžem pozdvihnúť, je jasne zdôraznená v anotácii hore, takže následne ponúknem okno do základných údajov a pracovných postupov Bocianovej dielne.

Kompozícia a práca na diele:
Myslím si, že oproti postupom pri písaní môjho prvého a to rovno a zhurta rozsiahlejšieho projektu: Návšteva planéty OX, keď som ešte nemal žiadne skúsenosti s písaním, som teraz s prácou začal pozitívne a zodpovedne. Spísal som si osnovu, ktorú i naďalej rozširujem o nové myšlienky a nápady. Okrem toho som si načrtol aj charakteristiky postáv, národov a podobných ústredných, ale často i nepodstatných elementov ako je alkohol v kráľovskej čaši a pod. Pri rozsiahlom texte je nadľudské a tak samozrejme nemožné (i keď Bocianovými žilami netečie ľudská krvná plazma) zapamätať si početné nápade, aké sa vám pri románoch roja v mysli. Podobný postup radím každému, kto medzičasom nenahliadol do sveta niekoľkých desiatok ba stoviek počmáraných wordovských normostrán. Plánovať, premýšľať, dopisovať, prepisovať....
Ale ani organizácia nie je dogma a len samotná prax ukáže, ktorú kapitolu treba rozdvojiť či priam roztrojiť (ako pôvodne finálovú 20.). Z počiatočných skromných 12 kapitol som sa slávnostne, po dlhej a ešte rozsiahlejšej lopoty prebojoval na až neskutočných 22 častí! Veľme pestro si spomínam, ako som sa po napísaní Návštevy planéty OX utápal v depresii z nerozvitých myšlienok, strohosti a nedokonalosti pasáží, kde istotne vety na viac neuškodia. Avšak mladý autor sa učí a to až sedemmíľovým skokom. Vrásky na čele mi nevykukli už pri 90 stranách a posledných dvoch celkoch. Pomery sa trochu rozložili a ja som sa zatiaľ zastavil na hodnote, podržte si klobúky, parochne a príčesky, 145 A4! Číslo bude rásť a z novely sa stáva môj prvý krátky román.
Práca mala mnohé odmlky, predovšetkým z dôvodov typu: škola, škola, lenivosť, škola... Vek na podobné výhovorky mám, tak ma prosím neohadzujte zhnitou zeleninou! Urobil som si dokonca i harmonogram pokroku, ale ten som statočne nedodržiaval a postupom času som získal pocit, že akýkoľvek plán mi na rozdiel od nulového stroskotá v náručí. No kniha potrebuje svoj čas a ja tiež musím vyzrieť. Štýl sa mi mení z týždňa na druhý, takže opravovať by som mohol do nekonečna. Musím teda nájsť medzu, kedy už knihu ani omylom nerozkliknem a namiesto toho ju rozdistribuujem rodine na beta testovanie.
Som v slzách, keď si pomyslím, že je po všetkom, že sa lúčim s mojim obľúbeným Marinusom, ktorý sa mi vryl do srdca. Ale žialiť predsa nemusím. Opravy sú v počiatkoch a my dvaja si spolu ešte polezieme na nervy.

Zaujímavé výstrižky z textu budú čoskoro pridané!

Bocian

Nekonečno

1. března 2013 v 19:00 | Bocian |  Bocian filozofom
Keď som si prvý krát prečítal tému týždňa, položil som si hlavu do rúk, no bez dlhšieho premýšľania mi nič nenapadlo. Počas týždňa som si aj chcel sadnúť k notebooku a niečo vyprodukovať, no týždeň pred prázdninami nemohol byť bez nejakej tej prekážky, tŕnia, ktoré vám stojí v ceste. Učitelia zas po nociach spriadali plány, ako nás čo najviac utýrať. Takže som mal posledné dni pred vytúženým voľnom čo robiť s učením. Nakoniec som sa však dočkal a prišiel krásny piatok, kedy máme riaditeľské voľno. Tak skúšam niečo napísať dnes.
Nekonečno... Ako si ho vôbec predstaviť. Asi prvé, čo mi napadne, keď počujem to veľmi veľmi veľké slovo mi príde na rozum ležatá osmička. Akonáhle si ale chcem utvoriť nejakú predstavu, ocitne sa môj mozog na okraji priepasti. Možno jediné, čo dokážem jasne sformulovať je stále utekajúci prúd priestoru a času. Akokeby tunel, ktorým prechádzate, no neviete sa dostať na koniec, lebo on stále ide do predu. Také niečo si predstavujem.
Vedci tvrdia, že vesmír je nekonečný. Ako je to možné? Naše mysle sú predsa zvyknuté na to, že všetko raz pominie, nič netrvá večne, nič nie je neprekonateľné. No pred pojmom nekonečno akoby stál nekonečne vysoký múr. Zatiaľ ho nevieme preletiať a nazrieť na magické, v truhle ukryté nekonečno. Možno, že raz vymyslíme stroj s nekonečnou výdržou, vďaka ktorému nazrieme na nekonečno, no zatiaľ (teda ak už vedci na niečo neprišli, alebo mám nejaké zlé informácie) je nekonečno nekonečne ďaleko.
Krátky filozofický článok s dlhším informačným úvodom je na konci. Je napísaný viac metaforicky ako ste a som zvyknutý, pretože som už týždeň poriadne nepísal (asi mám "absťák"). Na záver vám prajem príjemný zvyšok prázdnin pre tých ktorým voľno končí a tým šťastnejším, ktorým oddych začína, prajem šťastné a veselé Jarné prázdniny.
Bocian