Prosinec 2012

Charlesov Silvester

31. prosince 2012 v 18:00 | Bocian |  Život kocúra Charlesa
Silvester je pre nás dňom, kedy očakávame príchod novej doby, príchod lepších časov. Nedočkavo čakáme, nadšene odpočítavame a bujaro oslavujeme, no nie pre všetkých je táto udalosť natoľko výnimočná ako pre nás, ľudí. Hovorím o zvieratách. Je jedno, či divoko žijúcich, alebo našich domácich miláčikoch. Pre všetkých je Silvester veľmi stresujúci. Skúste sa vžiť do ich kože. Na uliciach trieska pyrotechnika a oblohu zalievajú svetelné lúče. Zvieratá tomu nerozumejú, sú vyplašené a nervózne.
Ja som sa rozhodol, že si keď tak symbolicky vystrelím jednu raketu aj vzhľadom na to, že môj pes rok čo rok vyzerá na infarkt - šteká, dychčí, skáče na okná a moja mačka sa ustráchane schováva pod posteľou.
Prečítajte si ako sa oslava Nového roku skončí pre nášho hrdinu ,kocúra Charlesa.

Divoký Silvester alebo Príbeh vojaka

Blíži sa Silvester. Z mojich minulých skúseností môžem usúdiť, že je to pre mňa ten najhorší sviatok. Všade samé rachoty. Nielen, že neviem zaspať, ale keď sa mi to aj náhodou podarí, majiteľ ma o pol noci vždy zobudí, vraj že prišiel nový rok. A čo ma potom? Našťastie mi majiteľ vždy dá nejakú upokojujúcu tabletku, vtedy prestávam vnímať, čo sa deje. Je to tak lepšie. Snáď to zvládnem.
Bolo normálne ráno. Sedel som s majiteľom v obývačke, raňajkovali sme a v pozadí bolo počuť zapnutý televízor. "Tentokrát som na oslavu príchodu Nového roku pozval pár mojich priateľov," oznámil mi Martin. Nevedel som, že má nejakých kamarátov. Domnieval som sa, že jediným jeho kamarátom som ja. Každopádne z toho nie som veľmi nadšený. Čím viac ľudí, tým viac stresu pre mňa. Čím viac stresu, tým nezdravšia životospráva a čím horšia životospráva, tým menej narodenín prežijem. A to znamená menej pizze! "Pôjdem nakúpiť pár rakiet, o pol noci ich budeme vypúšťať," plánoval majiteľ. Ach jaj. Čo narobím. Už aby odišiel. Kým budem sám doma musím urobiť plno vecí. Napríklad: ľahnúť si, pozerať televízor, pospať si, najesť sa... Je toho naozaj dosť.
Osudný večer sa blíži. Majiteľ je oblečený v športovej košeli a rifliach. Nedočkavo stepuje pred dverami, očakáva návštevu. "Charles, úplne som ti zabudol dať upokojujúcu tabletku," povedal Martin. Odbehol do kuchyne, kde máme poličku s liekmi a chvíľu sa v nej po ramená strčený prehraboval. "Ups. Je mi to ľúto Charles, ale už ich nemáme," zašomral majiteľ so strachom z toho, že by som ho doškriabal. "Ale ty to určite zvládneš!" povzbudzoval ma. "Poď, odnesiem ťa hore do spálne, ľahneš si a počas výbuchov budeš spať ako zabitý," "Jedine ty budeš zabitý!" vrhol som sa naňho.
Oslava sa začala. Štyria muži sa vrútili do nášho pokojného príbytku. Poslúchol som majiteľove odporučenie a vyťarbal som sa na poschodie. Z bezpečnej vzdialenosti som sledoval tú hrôzu. Po chvíli sa náš dom zmenil na záchytku alkoholikov. Všetci pily a napchávali sa nejakými jednohubkami. Prečo nepozvali aj mňa!? Nebudem si ničiť nervy nad takými pijanmi.
Ľahol som si. A práve, keď som sa ponáral do vane plnej snov o pizzi, koláčoch a inom výbornom jedle to začalo. Bombardovanie! 3. Svetová vojna!!! Nie sme pripravený, nemáme zásoby a ani úkryt! Zomrieme!!! Chytila ma panika. S naježenou srsťou som sa odvážne vrhol pod posteľ a vyčkával som, kedy sa do môjho obydlia vrútia nepriateľské jednotky. Bolo to ako z dokumentárneho filmu o 2. Svetovej vojne. Nebojácny vojak čaká v zákope na nepriateľa. I keď musím priznať, že až taký nebojácny som nebol. "Bum!" ozvalo sa opäť, akoby spoza môjho chrbta. Vyletel som ako majiteľ, keď mu stúpim na nohu. Ocitol som sa na schodisku. Chcel som zísť dole, oznámiť bombardovanie Martinovi, lenže v obývačke nikto nebol. "Zabili ho! A teraz zabijú aj mňa!" maraučal som nahlas. V zmätku, ovládnutý strachom, som prešiel po dome, ale Martina nikde. "Kto ma teraz bude kŕmiť?! Kto?!" volal som zúfalo do neba. Zrazu sa hrôzostrašné, ohlušujúce zvuky ozvali opäť. Pomyslel som si, že musím opustiť dom, idú po nás. Cez malé dvierka v bočnom vstupe som vybehol na dvor a trielil som od neho čo najďalej. Keď som sa asi po hodine zadýchal a spotil (no dobre, bola to asi len pol hodina, možno pár minút, asi len pol minúty) zastal som a rozhodol som, že nájdem skrýšu. Hneď pri mne stál krík. Neváhal som. Rýchlo som doň skočil. Pár konárov mi poškriabalo jemnú kožu, no niesol som to hrdinsky: "Au, au, au! Prečo ja! To strašne bolí! Umieram!" Bol som zmätený, vystrašený, zranený, nemal som jedlo, pitie a ani pizzu!
Keď som konečne vyhral súboj nad konármi naokolo, vytvoril sa okolo môjho zúboženého tela malý priestor. Schúlil som sa do klbka a kvôli vplyvu náročných výkonov som únavou zaspal.
Zobudil som sa. Vystrčil som hlavu z kríku, na ktorý som si už celkom zvykol. Vonku panoval deň. Vyšiel som z úkrytu a rozhliadol som sa. Bol som v neznámej, nehostinnej krajine. Okolo neznáme domy, záhrady, autá. Stratil som sa, no na miesto toho som paniku, ktorá by bola iste na mieste, nepúšťal k slovu. Zachoval som si chladnú hlavu: "Čo si bez Martina počnem. Je mŕtvy a ja som na cudzom mieste. Náš dom je určite zničený!"
Túlal som sa po ulici, na ktorej som sa ocitol. Nevedel som, čo so mnou bude. Nebojácnosť, ktorou som ešte pred chvíľou disponoval, sa vytratila. Začínali ma prepadať čierne myšlienky. Myšlienky ako napríklad: dni bez pizzi, alebo bez povaľovania sa na gauči. Začal som nariekať. Bál som sa, že sa budem musieť stať pouličnou mačkou! Viete, čo to je byť takou mačkou?! Verte mi, nechceli by ste sa ňou stať. Živia sa odpadkami z koša! Spia na ulici! Vystrašil som vás už dosť, alebo mám pokračovať?! Teraz mi pomôže už len zázrak.
Verte, či nie po dopovedaní slova "zázrak" sa jeden veľký, velikánsky aj naozaj udial. Z ničoho nič na ceste zastalo auto. Spočiatku som sa bál, chcel som sa dať do behu, lenže vodič vystúpil. Bol to hádam ten najkrajší okamih môjho života. "Martin!" tešil som sa. Majiteľ vstal z mŕtvych. A prišiel po mňa! Ba dokonca aj dom opravil!

Info - 29. 12. 12 - Krádež

29. prosince 2012 v 22:18 | Bocian |  Nástenka
Práve teraz som dokončil 2. časť poviedky Krádež, ktorej prvú časť si môžete prečítať v rubrike Krátke poviedky. Pridávam krátky obsah: Z nič netušiaceho žiaka Petra sa zrazu stáva detektív, ktorý svojvoľne riskuje život, aby odhalil, kto je školským zlodejom.
2. časť čoskoro opravím a niekedy po Novom roku zverejním! (uvediem konkrétny termín)

Štedrý deň

25. prosince 2012 v 19:00 | Bocian |  Bocian filozofom
Z éry, keď som musel mať každú novú hračku som prešiel do obdobia, keď som túžil po technických novinkách a knihách. Tieto Vianoce som však ohľadom darčekov nemal žiadne túžby. Dospel som do štádia, keď mám všetko čo potrebujem a aj čo nepotrebujem. V podstate som si do poslednej chvíle ani neuvedomoval, že je Štedrý deň.
No napokon som si pod živým voňavým stromčekom našieľ krásne darčeky. Zostal som až smutný, keď som si predstavil rodiny, deti, ktoré toľko šťastia nemajú, hoci túžia len po malej knižke, alebo nutnom oblečení.
Tieto dni si Vianoce užívam so svojou rodinou. Práve hľadím na zábradlie pokryté ľadom, zo spodu vyrástli malé cencúle, z ktorých padajú studené kvapky vody. Všetky stromi sú pokryté zmrznutým snehom. Jednoducho pekné zimné počasi, ktoré podtrhuje atmosféru najkrajších sviatkov v roku.

Charlesove Vianoce 4

24. prosince 2012 v 19:00 | Bocian |  Život kocúra Charlesa
Štedrý večer! Ďarčeky, Ježiško, večera, koláče... Je to tu! Aj Charles si tento deň užíva. Prečítajte si, čo si nájde pod stromčekom.

Prípravy vrcholia

Nervozita môjho majiteľa sa stupňuje. Začal chystať prestieranie na večernom stole. O pár hodín majú prísť jeho rodičia, a preto ešte Martin stihol aj povysávať a utrieť prach. Je to hrozné, lebo celý rok hnijeme v špine a teraz len kvôli svojim rodičom upratuje!
Ja som si našiel inú zábavu ako domáce práce. Posadil som sa pod náš vianočný stromček a hral som sa s jednou červenou guľou. Narážal som do nej až sa tak rozkývala, že spadla na dlážku. Bohužiaľ sa rozbila. Keď to uvidel Martin veľmi, ale veľmi sa nahneval a začal na mňa kričať: "Čo si to spravil!? Veď som tu teraz upratoval! Hanbi sa!!!" Veľmi som zosmutnel. Zobral som do úvahy, že je pod stresom, ale nemusí byť taký zlý. Aby sme sa vyhli ďalším konfliktom, radšej som odišiel z dohľadu a trochu som si pospal.
Osudný vianočný večer je tu. Martinovi rodičia už dorazili a môj nervózny majiteľ zaujal pozíciu hostiteľa. Samozrejme, že sa uvítanie nezaobišlo bez ľutovania Martina. "Čo sa ti to stalo. Ty si aj napriek takémuto zraneniu chystal večeru. To si nemusel. Ja by som niečo navarila," Michaela Martina nepustila ani k slovu a neustále ho ľutovala pre vyvrtnutý členok. Pán Ján zaujal svoju pozíciu pokojného a tichého otca. S Martinom sa zvítal a prehodil s ním zopár slov, no inak bol ticho asi ako náš kapor, iba neviem, či pred vysmážaním, alebo po, ale asi je to jedno
Ešte chvíľu sa títo traja rozprávali v obývačke (nezaobišlo sa to bez chváli nášho stromčeka). A asi o polhodinu sa už všetci usadili za sviatočným stolom a začali večerať. Ja som zaliezol pod stôl a čakal som na svoj prídel. Ako prvá sa podávala kapustnica, z ktorej som od majiteľa dostal kúsok klobásy. Bola to jeho forma ospravedlnenia sa. Môžem zhodnotiť, že klobása bola jedlá. Hlavným jedlom bol vyprážaný kapor. Nemôžem sa sťažovať, lebo som od Martina kúsok dostal. Bol celkom dobrý, no bez toho zvláštneho hnedastého obalu by chutil lepšie.
Po večery sa všetci zhromaždili v obývačke a pochutnávali si na domácich koláčoch pani Michaely. Veľmi som sa nahneval, lebo mi z nich nikto nedal ani malý kúsok. A teraz prichádza to najlepšie. Darčeky!!! Prosím nech tam je to veľké vrece granúl!
Martin začal spod stromčeka vyťahovať rôzne balíčky a podával ich ostatným. Môj majiteľ prečítal menovku na jednom z balíčkov. Bolo na nej napísané moje meno. Začal som byť veľmi napätý. Čo sa v ňom len môže skrývať?! "Charles toto je pre teba," povedal Martin a položil predo mňa škatuľu obalenú v baliacom papieri. Mihnutím oka z červeného obalu zostala len potrhaná guča.
Veľké vrece granúl!!! Hurá!!! To budú sviatky!

Charlesove Vianoce 3

24. prosince 2012 v 10:00 | Bocian |  Život kocúra Charlesa
Štedrý deň je tu! Ako ho trávite nekonečné doobedie vy? Ste netrpezliví, tešíte sa? Varíte? Užívate si vianočnú atmosféru s rodinou a priateľmi? Takto ho trávi kocúr Charles: (prečítajte si aj dnešný krátky príbeh)

Vianoce sú tu

Martin vstal prekvapivo skoro. Zahral som sa na tajného špióna a sledoval som ho. Vedel som to. Jeho kroky smerovali do kuchyne. Robí kapustnicu, takže pizza nebude!
Dnes je "Štedrý deň" a ako vždy k nám prídu na večeru Martinovi rodičia. Preto je môj majiteľ celý v strese. Chce ukázať, že je dobrý kuchár a veľmi sa snaží. Ale všetci vieme aká kuchárka je pani Michaela. Myslím si, že sa spolu nemôžu porovnávať. Martinova mama sa vždy tvári, že jej pochúťky svojho syna chutia, no myslím si, že nie. Ale je to Martinova voľba. On trvá na tom, aby prišli.
Už je doobedie. Majiteľ je celé ráno zavretý v kuchyni a vyvára tradičné vianočné jedlá. Z mojej obľúbenej miestnosti sa stalo chemické laboratórium. Radšej zostanem v spálni (na prízemí je nedýchateľný vzduch). Na vôňu čerstvej ryby som spozornel, no v okamihu ju prebili iné neznáme ingrediencie, o ktorých radšej ani nechcem vedieť, lebo kapra vždy jem aj ja a nechcem si pokaziť chuť.
Konečne majiteľ vytiahol nohy z domu. Odišiel, ale len na chvíľu. Bol si kúpiť nejaké ďalšie suroviny do svojej "známej a preslávenej" kapustnice.

Charlesove Vianoce 2

21. prosince 2012 v 19:00 | Bocian |  Život kocúra Charlesa
Prečítajte si pokračovanie Charlesových Vianoc dnes v krátkom predvianočnom príbehu/ opise príprav na Vianoce. Cez víkend nebudú nové príbehy (aby ste si tieto stihli prečítať :)). Na Štedrý deň zverejním poobede 3. príbeh, kde Charles rozpráva o tom, čo sa stalo na Štedrý deň doobeda a večer 4. a posledný príbeh o vyvrvcholení Štedrého dňa.
Veselé Vianoce vám praje Bocian a Charles.

Pár dní do Vianoc

Ešte nemáme ani vianočný stromček! Viem, že sa Martin môže vyhovárať na zranenie, ale takéto zanedbávanie neznesiem. Celý deň ho súrim, aby kúpil aspoň kapra! Čo budeme predsa na Vianoce večerať. Aspoň dom je dozdobený. Pomohol nám s tým náš sused, lebo majiteľ by to so svojou nohou nevedel urobiť. Vonku už napadlo celkom dosť snehu a ešte stále sneží. Dúfam, že dnes už ten lenivec vstane z kresla a pôjde nakúpiť.
Majiteľ konečne opúšťa dom! Asi vypočul moje odporučenia a ide kúpiť kapra a stromček. No neviem ako to zvládne. Už len obliekanie mu kvôli jeho nohe trvalo hodinu. A kým odkrýval z domu bol aj obed. Teraz som sám doma a ležím pred oknom pozerajúc sa na krásne veľké snehové vločky, ktoré ľahko dopadajú na zasneženú zem. Predstavujem si, ako majiteľ "behá" po obchodoch s vypredaným tovarom a na poslednú chvíľu zháňa veci, ktoré tu už dávno mali byť! Je to jeho chyba, ľutovať ho nebudem. Susedom sa už tri týždne za oknom ligoce veľký vianočný strom!
Martin sa vrátil až niekedy večer, no úlovok bol dobrý. Najprv do kuchyne naznášal tri plné tašky s potravinami, a potom aj sám veľký stromček, ktorý ešte v tento večer ozdoboval. Mne sa najviac páčia guľaté ozdoby, s ktorými som sa hral po celom dome.
Stromček vyzerá nádherne. Postavili sme ho do obývačky k oknu, aby ho videli aj ostatní a mohli nám ho závidieť. Na jeho vrchu sa týči majestátna zlatá hviezda. Na našom veľkolepom stromčeku sa nachádzajú aj moje obľúbené gule, ale aj vianočné svetielka. Bol krásny.
Vonku už bola tma. Obývačku krásne zahrieval oheň v krbe a my za vône ihličia z nášho stromčeka a praskotu horiaceho dreva, sme sa kochali rozsvieteným ihličnanom. Na ulicu stále dopadali snehové vločky a vo vzduchu bola cítiť naozajstná vianočná atmosféra.

Nič nevidím! Len skazu

20. prosince 2012 v 18:46 | Bocian |  Bocian filozofom
Zavri oči otvor myseľ?! Čo vidíš?! Po prvé: keby som mal otvoriť myseľ, asi by to dosť bolelo. Po druhé: keď zvriem oči, čo asi môžem vidieť?! Tieto slová si asi kladie každý racionálne uvažujú človek, ale ja nie som racionalista. :D Tento úvod bol len žart, ja som veľký mysliteľ, takže idem otvoriť myseľ.... Vidím svoj život, našu planétu ako horí v plameňoch ľudstva, nenávisť sveta, ale aj lúku pokoja plnú farebných kvetov, uprostred sviežeho listnatého lesa a aj mňa ako slávneho spisovateľa :D Vidím to, čo sa okolo mňa deje, čo ma ovplyvňuje, čo chcem, aby sa okolo mňa dialo. A čo vidím? Skazu. Skazu tohto sveta, ktorý nám umiera v náručí.
Pokiaľ budeme naďalej drancovať prírodné zdroje, bojovať medzi sebou, zabíjať zvieratá, ničiť našu Zem, koniec príde. Náš koniec príde! Teraz sa tí, čo majú aspoň trochu výčitky svedomia obraňujú ohranou vetou, že jednotlivec nič nezmôže. Áno aj ja sa ňou zvyknem obraňovať, no musíme si uvedomiť, že síce z globálneho hľadiska sme jeden druh, no keď chceme niečo zmeniť, niečo dokázať, musí nastať posun u každého jedného z nás. Až keď sa my budeme chovať podľa nášho presvedčenia, môžeme prísť za druhými a povedať im: Dosť! Vráťme našej Zemi to, čo nám dala ona sama.
Prosím povedzme si tieto čarovné slová a skončime s nenávisťou, lebo ja chcem vidieť tú vytúženú lúku!
To bolo všetko, opäť dookola písaná téma o znečisťovaní, no keď je tak známa až priam nudná, prečo nikto nezačal konať?!
Ináč, keby niekto nevedel, sú PRÁZDNINY!!! zajtra.
Hepy Krisms! ("Píš, ako počuješ," povedal Anton Bernolák)

Charlesove Vianoce 1

20. prosince 2012 v 18:01 | Bocian |  Život kocúra Charlesa
Takže je to tu. Vianoce!!! Ospravedlňujem sa, že som strašne dlho nič nenapísal, no v škole toho bolo dosť veľa. Ale nebojte sa, škola aspoň na chvíľu skončila a ja privolávam tornádo vianočnej atmosféry s kocúrom Charlesom! Toto je prvý predvianočný špeciál Života kocúra Charlesa! Ako prežije Vianoce?! (Možno ste si niekto prečítali Charlesove vianočné príbehy minulé Vianoce, lenže určite nie všetci, vtedy bol môj blog v neaktívnom móde)

Charles sa pripravuje na Vianoce

Vianoce sú už za dverami! Veľmi sa teším. Snažil som sa celý rok poslúchať, lebo chcem dostať také veľké vrece granúl pre mačky, ktoré teraz predávajú ako vianočnú akciu. Túžim ešte aj po dvadsať konzervách pre mačky a veľmi si želám, aby na štedrovečernom stole bola moja obľúbená pizza. Samozrejme, že chcem aj nejaké hračky. Možno myš na hranie, alebo loptičku na špagáte, ktorú môžem hádzať majiteľovi do hlavy. Aj nejaké nižšie kreslo, na ktoré nebudem musieť vyskakovať by nebolo zlé.
Martin dnes robil vianočnú výzdobu, čo znamená, že zo skríň vytiahol nejaké ozdoby a rozhádzal ich po dome. Okrem toho sa ešte chystal rozvešať vianočné svetlá po obvode strechy nášho domu. Keďže nie je veľmi zdatný v takýchto prácach (aj keď on si to myslí) bude to preňho ťažké. A ja mu v tom nemám úmysel pomôcť.
Vonku je už poriadna zima. Aj mínus desať stupňov, no nie, že by mi to vadilo. Môjmu hrubému bielemu kožúšku chlad neprekáža, ba dokonca som sa aj tešil z tejto sviatočnej atmosféry. No Martin zimu doslova nenávidí. Radšej by sa opekal na slnku ako stejk. Akosi som dostal chuť na mierne prepečený stejk so zemiakmi.
Majiteľ sa začal obliekať. Na dolné končatiny si natiahol otepľovačky, obul si vysoké topánky do snehu (asi si myslí, že ten nízky poprašok je sneh, no to ešte nevidel, ako vyzerá sneh v mojej rodnej zemi) a obliekol si dlhý a hrubý kabát. Ako snehuliak sa vygúľal z domu a ledva si v lyžiarskych rukaviciach z garáže vytiahol rebrík a škatuľu vianočných svetiel. Hádam nečakáte, že si túto zábavu nechám ujsť. Na každom kroku som majiteľa nasledoval a dychtivo som čakal, kedy sa niečo stane.
Martin si priložil rebrík k streche. Jednou rukou sa oň podopieral a v druhej niesol škatuľu. Pomalými krokmi našľapoval na jednotlivé rebriny. Celá táto scéna vyzerala veľmi vtipne. Už, už sa zdalo, že spadne, no vždy sa z toho nejako vyvliekol. Keď sa majiteľ vyškriabal až na vrch, položil si svetlá na strechu a nemotorne ich začal rozmotávať. Myslel som si, že stratí rovnováhu, ale stále nič. On je azda superman!
Stál som vonku pod rebríkom (v bezpečnej vzdialenosti) a pozeral som sa na majiteľa, ktorý svojimi neobratnými prstami začal upevňovať malé farebné žiarovky na strechu. Po chvíli zišiel dole. "No čo urobíme si niečo na obed?" spýtal sa ma. "Hovoríš mi z duše. I keď dlho si tam nevydržal," konštatoval som a po súhlasnom zamraučaní sme spolu išli do domu. Martin otvoril dvere na ktorých spokojne visel veniec s malým Mikulášom v strede. Vstúpili sme, hneď nás obaril teplý vzduch. "Asi som to trochu prehnal s kúrením," podotkol majiteľ. Kým si zo seba zhodil všetky vrstvy oblečenia, čakal som ho v obývačke pred telefónom. No kde je toľko!? Už som hladný!!!
Majiteľ s kvapkami potu na čele z namáhavého výkonu o chvíľu prišiel, no veľmi ma sklamal. Namiesto toho, aby objednal pizzu zamieril do kuchyne k chladničke. Niečo zelenohnedé s konzistenciou želatíny vylial na tanier a vložil to do mikrovlnnej rúry. Za chvíľu to čudo vytiahol a kúsok mi odobral do misky. Postavil som sa nad ten neidentifikovateľný humus a štuchol som do toho labkou. Celé sa to zatriaslo. Fuj! To mám jesť?! "Daj si Charles. To je segedínsky guláš. Kúpil som ho v supermarkete, no mohol som ho trochu viac ohriať." No tak toto si jedz sám! Otočil som sa a asi prvý krát som odišiel od jedla. Neskôr som toho však oľutoval.
Keď Martin doobedoval, vrátil sa opäť von a pokračoval v rozvešiavaní ozdôb. Znovu sa obliekol ako snehuliak a s plným bruchom sa ufkajúc šplhal po rebríku. Zdalo sa, že rebrík sa prevažuje dozadu! Martin strácal rovnováhu a rebrík sa pridal. "Pomóc!!!" márne kričal môj majiteľ. "Ja ti pomôcť neviem som len kocúr," mraučal som naňho. Bol som tiež v strese a aj som sa oňho bál, no naozaj som mu nevedel pomôcť. Spoliehal som sa, že do dopadne ako v kreslených rozprávkach: spadne, ozve sa jedno "Bum" jedno "Au" a rozprávky je koniec. Rebrík sa stále viac približoval k zemi. Martin nevedel, čo má robiť. Vyzeral, že je v šoku. Rebrík padal z celkom veľkej výšky, a preto sa majiteľ neodvážil zoskočiť. No zachránil sa. Počkal kým sa rebrík úplne nepriblíži k zemi a potom opatrne zoskočil. Stalo sa niečo nečakané...
Martin v okamihu padol na snehovým popraškom pokrytú trávu. Vzápätí sa postavil, ale kríval na jednu nohu. Pomaly išiel do domu. Popri chôdzi bolestne stonal. Ja som ho nasledoval a priznávam, že som mal strach. Keď prišiel k telefónu vytočil nejaké číslo. Vydedukoval som, že volá sanitku.
Majiteľ ležal na gauči, no nie z lenivosti, ale kvôli zraneniu. Potichu stonal od bolesti a čakal na pomoc. Za chvíľu niekto zazvonil na dvere. Martin hlasno vykríkol: "Je otvorené, vstúpte!" Zrazu sa spoza dverí vynorili dvaja veľkí muži s kufríkmi. Prišli až k majiteľovi a začali si prezerať jeho nohu. "Máte vykĺbený členok. Dáme vám to do dlahy, ktorú budete mať na nohe asi mesiac," povedal jeden z mužov a hneď začal obaľovať majiteľovu nohu do všakovakých obväzov. Celý úkon bol dokončený za desať minút. Muži ešte podali Martinovi barlu a pobrali sa preč.
"No vidíš Charles, ako sa môže výzdoba domu doslova zvrtnúť na nešťastie," konštatoval môj majiteľ, zmierený so svojim osudom.

Nezmysel - koniec sveta

3. prosince 2012 v 21:02 | Bocian |  Bocian filozofom
Opäť ďalšia téma, ktorá sa dá poňať z mnohých pohľadov. Avšak úplne prvé, čo mi napadlo, keď som si tému týždňa prečítal, bol koniec sveta. V podstate je môj pohľad na túto udalosť laický. Videl som jeden dokumentárny film, kde sa hovorilo o konci sveta. Porozumel som mu asi takto: Mayovia majú kruhový kalendár, čo znamená, že ako nám roky im sa menia nejaký cykli. A koniec sveta má znamenať zmenu takéhoto cyklu. Vraj má byť sprevádzaný nejakými veľkými zmenami. Iné zdroje argumentujú tým, že Mayovia mohli počítať roky inak ako my, takže by sa celý akt mohol posunúť. No na druhú stranu sa vraj uvažuje v spojení s týmto dátumom nad nejakými veľkými klimatickými zmenami.
V poslednej dobe si stále viac uvedomujem, že o svete takmer nič nevieme, takže je všetko možné. Čo keď sú kruhy v obilí (tie pravé) v skutku spojené s mimozemšťanmi, čo keď máyske zikuraty, na ktorých sa konali obete bohom, boli postavené ako pocta mimozešťanom, ktorí tam kedysi dávno prišli postrašili ľudí. Možno sa týto mimozemšťanie 21. 12. 2012 prídu pozrieť na ľudsvo a keď uvidia toľko hriechov, zošlú na nás skazu.
Je to veľmi diskutabilná téma a len tak bez toho, aby sme si niečo prečítali, sa o nej veľmi filozofovať nedá. Dostal som link na veľmi zaujímavú stránku, kde je vraj dlhý článok na túto tému. Ešte som si ho neprečítal, no plánujem, že by som si o "Konci sveta" naštudoval niečo viac a napísal o tom článok na úrovni.
Čo poviete na moje dnešné nezmysli?

Info článok - Vianoce

1. prosince 2012 v 15:45 | Bocian |  Nástenka
Vianoce sú už za dverami (i keď si to ešte neuvedomujem) a ja premýšľam nad tým, či sa mám púšťať do vianočných príbehoch z pelechu. Opäť sa na mňa hrnie vlna povinností ohľadom školy a ja neviem, či by som to stihol, mal na to dostatok času. Samozrejme sa nemusíte obávať, mám pripravený vianočný diel zo Života kocúra Charlesa. Ten má viac častí, ktoré počas Štedrého dňa a pár dní pred tým zverejním. Charlesova biografia týmto nekončí. V lete som napísal Silvestrovský diel a okrem toho sa môžete začiatkom roku 2013 tešiť na diel, kde sa ide Charles s Martinom lyžovať....Ak teda nebude koniec sveta!
Aby ste si nemysleli, že sa budem počas Vianoc nudiť, mám v pláne napísať 2. diel detektívnej poviedky Krádež, ktorú si (ak ste si ju ešte neprečítali) môžete prečítať v rubrike "Krátke poviedky". Okrem toho je mojim veľkým snom žačať písať (teda už som začal, ale to bolo ešte dávno) moju knihu, ktorú už dlho plánujem. Napísal som ešte dávno prvé dve kapitoly, no musím ich opraviť. Táto kniha by mala byť vrcholom môj doterajšieho písania. Viem, že aby bola dobrá, musím počkať na tú správnu chvíľu, no mňa to čakanie ubíja, mám toľko nápadov, že by som ju hneď teraz napísal.