Říjen 2012

Život kocúra Charlesa - Halloween

31. října 2012 v 17:00 | Bocian |  Život kocúra Charlesa

Snáď sa vám to bude páčiť, je to trochu krátke a písal som to už dávno, takže sám som zabudol, čo som tam popísal

Halloween



To hnusné teplo sa na dlhú dobu vyparilo. Asi sa ma po opakovanom vyhrážaní zľaklo. Už sa nebudem musieť skrývať pred slnkom. Konečne mi prestal pĺznuť kožuch. Začala jeseň! Je to moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Vonku sa rýchlo stmieva, väčšinu času prší, fúka vietor a je príjemne chladno. Je to ideálne počasie na nič nerobenie vo vnútri domu. S jeseňou kráča ruka v ruke aj môj obľúbený sviatok - strašidelný Halloween.

Môj majiteľ tento sviatok začína oslavovať, vyrezávaním tekvice a výzdobou nášho domu. Pri tejto nebezpečnej činnosti sedím vedľa neho v bezpečnej vzdialenosti a pozorujem, ako nešikovne zarezáva nožíkom do tvrdej dyne. Samozrejme, že sa vždy poreže.

Ja najradšej oslavujem tento strašidelný sviatok v tme, pozeraním televízie. Alebo pozorujem, ako vonku pobehujú deti v rôznych kostýmoch. Keď sa nejaké dieťa priblíži k nášmu domu zamraučím, aby som na to upozornil Martina, no samozrejme, že ma ignoruje. A keď zarinčí zvonček, skoro dostane infarkt. Ja som ho na to upozorňoval. Splašene pobehuje po dome a beznádejne hľadá obväzy. No dostane sa z toho.

Tento Halloween má majiteľ veľa práce. Myslím, že musí dokončiť nejakú knihu. Minule sa na to sťažoval. Ale kto má chuť stále ho počúvať. Celé dni je zatvorený v pracovni a od rána do večera píše. Niekedy mi aj zabudne dať najesť!!! Už, už som chcel zavolať nejakú sociálnu službu alebo niečo také.

Dnes skončil s prácou trochu skôr. Zišiel dole do kuchyne a urobil si v mikrovlnnej rúre pukance. Celý dom voňal po masle. Dúfam, že dá aj mne! S plnou misou napučaných kukuričných zŕn sa usadil vo svojom kresle a zapol si televíziu. Ja som si ľahol na gauč a pozeral som s ním.

Martin pozeral hororový film. Behali tam samé príšery a mŕtvy ľudia a zabíjali normálnych ľudí. Ja takéto filmy zväčša nemusím. Bolo asi jedenásť hodín v noci a na mojom majiteľovi bolo vidno, že je veľmi unavený, no strach mu nedovolí zaspať. Oči mal vypúlené a pod nimi mal zreteľné fialové polkruhy od únavy. Vyzeral ako tá mŕtvola vo filme. V celom dome bola tma a jediné, čo ako tak osvetľovalo miestnosť bola zapnutá televízia. Vonku bola poriadna búrka. Pršalo a fúkal silný vietor. V hlave sa mi začal črtať zaujímavý nápad.

Bez povšimnutia som zoskočil z pohovky a potichu som sa vkradol do kuchyne. Napadlo mi, že mu vyvediem niečo strašidelné. V kuchyni mal v jednom rohu na zemi položené rôzne fľaše. Prišiel som k nim a jednu som svojou labou zhodil. Nerozbila sa, no majiteľ sa príšerne vyľakal. Až nadskočil z kresla!

No to nie je všetko! Majiteľ sa teraz bál ešte viac. Sediac v kresle sa celý triasol a pozeral na film. Trochu sa obzeral aj okolo seba, no myslel si, že ten zvuk vychádza s televízie. Prišiel som až k nemu. Hlasno, na celé hrdlo som mu zamraučal do ucha. Väčšie zdesenie som ešte nevidel. Bol ako malé dieťa, ktoré videlo ducha. Rýchlo vypol televíziu a zasvietil svetlo. Ja som ležal na zemi a hrozne som sa smial.

Martin zistil, že som ho vystrašil ja. Najprv vyzeral nahnevane, no potom sa začal smiať. Zobral ma na ruky a spolu sme sa odobrali spať.

Už som to vymyslel!

31. října 2012 v 9:14 | Bocian |  Nástenka
Už som to vymyslel. Pamätáte si ako som v článku "Hlloween je tu" písal, že plánujem strašidelné príbehy rozprávané kocúrom Charlesom? Tak som ich aj naplánoval. Budú len 3, aby som to stihol. Budú zalložené na klasike: Príšery v prvom budú zombie potkany, v druhom: duch krvilačného psa a v poslednom tak trochu upírie túlavé mačky. Napísal som si ku každému príbehu stručný obsah a púšťam sa do nich! Nestihnem to asi do Halloweenu, keďže je dnes, ale skúsim prvý príbeh zverejniť koncom jesenných prázdnin.
Tieto príbehy budú mať spoločný názov: Príbehy z pelechu alebo Zježená srsť. V budúcnosti uvažujem nad ďalšími príbehmi z iných roččných období, zatiaľ to je myslené ako oslava Halloweenu.

Úvod k príbehom je tu:
Obdivujem vašu odvahu. Otvorením tejto knihy ste vstúpili do sveta STRACHU! Možno vám teraz v hlave zaznel môj hlboký, hrôzostrašný, diabolský smiech. Za dlhých jesenných večerov vám vyrozprávam tie najstrašidelnejšie príbehy, aké ste kedy čítali. O zježenej srsti po celom tele už ani nehovorím. Varujem vás pre záchvatmi strachu! Videli ste to?! Práve, keď som dopovedal túto vetu, udrel vonku ohromný blesk. Už aj vy počujete ten príšerný zvuk z hororových filmov?! Cítim, že ste vystrašení, šokovaní. Onemeli ste? To je len začiatok. Tešte sa! Muhahahá!

Jedno slovo! Viac prosím nie!

30. října 2012 v 20:26 | Bocian |  Bocian filozofom
Táto téma sa dá podať z mnohých strán. Ja mám chuť rozoberať stručnosť. Opäť použijem príklad zo školy. Na našej škole máme triednych učiteľov. Prvé 4 roky na osemročnom gymnázii, ktoré navštevujem, sme mali veľmi stučného triedneho učiteľa. Keď sme niečo vyviedli, priateľsky nám vynadal a bolo po probléme, rodičovské stretnutie trvalo asi 5 minút. Nič nenaťahoval zbytočne. Niekedy, hlavne v dnešnej stále bežiacel dobe to naozaj nie je na škodu. No a teraz.... Naša triedna učiteľka by skôr mala byť psychologička alebo politička. Jej morálne prejavy nemajú konca. "Viete nemáme veľa času.......bla, bla, bla" Je to trochu paradox, že práve keď nemáme čas, začne hovoriť ako ho máme ešte menej. Je prejav trvá potom asi pol hodinu.
To som sa vám len trochu chcel posťažovať. Ale zas na druhú stranu, keď chcem s niekým nadviazať rozhovor, nemám rád odpovede "Áno, nie".
Miera stručnosti, respektíve nestručnosti by mala závisieť od situácie.
Toto bol Bocianov názor na túto tému.

Halloween je tu!

30. října 2012 v 20:14 | Bocian |  Nástenka
Halloween sa mi veľmi páči. Tento sviatok je sprevádzaný krásnym, strašidelným počasím a atmosférov, ktorá ho verne sprevádza. Práve, keď vydesene hľadíte na hororový film, udrie silný blesk a jeho modro-biele svetlo odhalí vo vašom okne hrôzu naháňajúcu siluetu. A6 keď sa po niekoľkých minútach spamätáte a upokojíte, zistíte, že to je holý strom vo vašej záhrade.
Zajtra, v deň H, o 17:00 zverejním hallweensky diel zo zbierky: Život kocúra Charlesa.
K detektívke, o ktorej som písal, že na nej pracujem: Keďže sme mali teraz v škole dosť nabitý program, stihol som napísať len 1. trojstranovú časť. Tú uverejním v piatok o 17:00. Stručný obsah: Žiak, ktorý nemá žiadnych kamarátov, zistí, že v škole miznú rôzne veci. DO udalostí sa zahĺby a pustí sa do vyšetrovania. Otázne je, kedy stihnem napísať 2. časť, kde príbeh ukončím.
Uvažujem aj nad príbehmi, ktoré by rozprával kocúr Charles. Boli by postavené na vecia, prostredí, postavách z jeho mačacieho sveta, ale boli by (hlavne preňho) strašidelné. Chcem s tým začať teraz, lebo počasie a atmosféra sa k tomu hodí.
Na zajtra sa teda tešte. Nezabúdajte! O 17:00! Inak k vám priletí duch bociana a bude vás navždy strašiť.
Vivat Halloween.

Alkohol

20. října 2012 v 20:55 | Bocian |  Bocian filozofom
Alkohol je droga. Mnohí lekári hovoria, že v malom množstve môže byť napríklad víno zdravé, ale kto pije v malom množstve?! Ľudia tvrdia, že im alkohol pomáha odreagovať sa. Na každej oslave, svadbe, diskotéke, návšteve sa podáva táto mozog poškodzujúca látka.
Strácanie rovnováhy, ktoré s opitosťou prichádza je spôsobené tým, že alkohol ovplyvní mozoček (zadnú časť mozgu), ktorý riadi koordináciu pohybov (to som sa raz dopočul, keď som nezvykle počúval učiteľku :) ). A okrem toho môže spôsobiť cyrhózu pečene. Neviem, čo to presne znamená, ale viem, že tento dôležitý orgán prestane fungovať, alebo také niečo.
Je ľahké hádzať problémy do pohára koňaku ako mince do studne, ťažšie je popasovať sa s nimi na otvorenom poli. Ako hovoria reklamy: Pite s rozumom od 18 rokov! Do 18 môžte bez rozumu :D . Čiarka tam je veľmi podstatná (Pite z rozumom, od 18 rokov)

Víkend

20. října 2012 v 11:56 | Bocian |  Nástenka
Ach ten víkend. Mám ho tak rád. Je ako svetlo nádeje, ktoré na začiatku týždňa slabo bliká, no postupom času sa jeho intenzita zvyšuje. Až napokon skončí v piatok vyučovanie a nastávajú dva dni oddychu. Vždy v piatok večer si hovorím: Musím zostať dlho hore, aby som si čo najdlhšiu užil voľno, no nakoniec ma únava z racovného týždňa skolí a ja zaspím ešte skôr ako počas školy. Nie som nočný vták, to musím priznať. No o to skôr sa zobúdzam. No ako to počas voľna chodí, prichádza lenivosť. Tá ma po prebudení pripúta k posteli a ja chudák musím pozerať televízor :) . Avšak teraz, než som začal písať tanto článok, som ju premohol! Prezliekol som sa z pohodlného pyžama, trochu som si upratal v izbe a dal som sa na písanie. Produktom mojej asi 1O minútovej práce bolo dopísanie 1. časti krátkej detektívky, ktorú píšem. Uff musím si oddýchnuť :) Do 28.10 by som ju chcel dopísať (ešte tohto roku). Takže sobota je pre mňa ddychový deň.
Zajtra budem samozrejme opäť aplikovať oddychový režim, no bude to iné, za dverami ma už bude strašiť škola. Budem musieť robiť úlohy a pracovať na školskom projekte :(
Takto je to u mňa každý víkend.

Čo sa dá robiť

14. října 2012 v 20:59 | Bocian |  Nástenka
Čo už sa dá robiť. Škola ma marí plány ako len môže. Už dlhú dlhú dobu som nenapísal ani slovo a to nie len na blog, ale ani do mojich rizpracovaných diel. Vôbec som nemal čas. Tento týždeň sme mali milión testov. Keď som sa práve neučil, ovládla ma ako bolestivý paralizujúci kŕč, lenivosť a položila ma na gauč. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí čakali na nové články. Od nasledujúceho týždňa opäť začínam písať! A tektokrát to nie je len vyhrážanie sa! :)