Srpen 2012

Ideme ďalej

29. srpna 2012 v 22:12 | Bocian |  Bocian filozofom
Život nás tvrdo skúša. Niekedy sa cítime ako parkúrový kôň, ktorý preskakuje ces stále zvyšujúce sa prekážky, alebo ako myš, ktorú lákajú sladké, no smrteľné pasce. No aj keď nám niekto uštedrí guľku do srdca, položí nás na kolená, my musíme hrdo vstať, vstýčiť hlavu a bojavoť o prežitie aj naďalej. Zrada blízkeho človeka bolí najviac, možno mu nikdy neodpustíme, no musíme sa s tým zmieriť. Ale sú aj väčšie problémy, ako nešťastná láska, hovorím o nutnosti prežiť, ktorá sa pre mnohých stráca na obzore. Neviem aký je liek na ľudské problémy. Jedine pomôcť. No jednorázová záchrana nie je cesta do raja. Zrejme sa niečo musí zmeniť v našom rozmýšľaní. Jedine tak sa zlepší svet.

Život je ako nôž.
Keď najmenej čakáš útok...
Teraz mi prosím pomôž!
Krvi už tečie potok.

Toto je len taký pokus o poéziu. Raz som si to len tak napísal a myslím, že je to vhodné k tomu o čom som písal.

Trochu som zabudol

29. srpna 2012 v 21:57 | Bocian |  Nástenka
Viem, je to už dosť dávno, no mne to nedá. Musím aspoň týmto oneskoreným článko pogratulovať Bocianovmu blogu, ktorý 11. júla oslávil 1. NARODENINY. Od založenia si prešiel mnohými zmenami. Na počiatku som písal hlavne články k téme týždňa, no môj blog nebol veľmi navštevovaný, a preto pomaly upadal. Potom som sa rozhodol opäť ho oživoť, vymyzal som skoro všetky články a zmenil som ho prevažne na blog s mojou tvorbou. Vďaka reklame, ktorú mi urobil Angrycheese som získal pár čitateľov. Toto bola stručná história tohto ešte bábätka.

Skutočný gigant

27. srpna 2012 v 15:20 | Bocian |  Vedátor RNDr. Bocian
Nasledujúci článok je o tvorovy, ktorý ma veľmi fascinuje. Je ním korytnačka slonia. Napísal som o nej krátky článok, ktorý má byť súčasťou veľkej reportáži o Galapágoch, na ktorej pomaličky pracujem.

Možno prvé zviera, ktoré vám príde na myseľ, keď sa povie "Galapágy", je Korytnačka slonia. Táto najväčšia suchozemská korytnačka s hmotnosťou do 300 kg sa môže dožiť viac ako sto rokov! Živí sa rastlinnou potravou, napríklad kaktusmi, ktoré sa na Galapágoch vyskytujú. Okrem veľkých rozmerov tohto plaza je zvláštna aj svojim pancierom, ktorý je samozrejme veľmi pevný, aby korytnačku ochránil, ale aj jeho tvar je rôzny vzhľadom na ostrov Galapág, na ktorom sa jedinec vyskytuje. Rôzny tvar panciera pri tom istom druhu nám hovorí o rôznorodých podmienkach na Galapágoch. Poddruhy žijúce na ostrovoch s nedostatkom vlahy majú sedlový pancier, ktorý im umožňuje natiahnuť sa do výšky a dočiahnuť na potravu (kaktusy, listy, výhonky). Naopak, jedince, ktoré sa vyskytujú na ostrove s dostatkom zrážok touto možnosťou nedisponujú, ich pancier im to neposkytuje. Živia sa trávou a načahovať sa za potravou nemusia. A práve tento fakt je dôkazom evolúcie, ktorá na tomto súostroví prebieha naozaj v priamom prenose.
V minulosti boli korytnačky slonie lovné pre svoje mäso. Kvôli tomu sa ocitli na pokraji vyhynutia. Dnes populáciu týchto pozoruhodných tvorov zvyšuje najmä výskumné stredisko Charlesa Darwina nachádzajúce sa priamo na Galapágoch. Táto vedecká inštitúcia sa okrem iného zameriava na reprodukciu, chov a následné vypúšťanie jedincov do voľnej prírody.
zdroje: encyklopédia: Zviera, Život zvierat, Svet živočíšnej ríše, Veľký obrazový atlas zvierat

Koniec prázdnin?! ešte nie!!!

23. srpna 2012 v 20:12 | Bocian |  Nástenka
Mnohí myslíme na to, že nastali naše posledné dni. Posledné dni slobody, pokoja, oddychu. Vôbec sa tam neteším. Hory, kopce, 8-tisícovky učenia a úloh ma absolútne nelákajú. Ale prázdniny sa ešte neskončili! Každý deň je jedinečný a dá sa stráviť výnimočne. Snažím sa držať sa tohto, ikeď ma stále častejšie a intenzívnejšie prepadáva pesimizmus.
V posledných týždňoch som sem nič moc nedal, snažil som sa odpočinúť si. Mrzíma, že som nepísal sľubované úvahy, no prepadla ma zákerná choroba s názvom lenivosť. Postupne sa z nej vspamätávam a začínam sa plniť plán. Prezradím vám, že som tento týždeň dokončil posledný príbeh zo Života kocúra Charlesa, ktorý zverejním v zime. Dnes som začal písať nový príbeh zo série Odvážny šerif. Plánujem, že ho v nejbližšej dobe dokončím a aj zverejním. Takže momentálne sa snažím nezahálať. Držte mi palce nech sa mi to podarí.
A nezabudnite, prázdniny sú aj ešte aj budú!
Bocian

Stratený

11. srpna 2012 v 17:27 | Bocian |  Bocian filozofom
Bezmocne blúdil ulicami. Nepríjemný pach, ktorý zamietal prítomnosť života, vládol v tomto meste ponechanom na pospas času. Čo teraz? Nevedel, čo si počne. Ako sa odtiaľto vyslobodí? Bol v pasci, v pasci svojho nepravého JA. Táto krátka metafora, ktorú som len tak náhodne vymyslel, má za úlohu niesť myšienku: Buďme sami sebou. Myslím si, že skrývať naše skutočné JA nie je správne. Keď si chceme niekoho získať, musíme ho okúzliť takí akí sme. Neklamme. Nestojí to za to. Kto nemá rád vašu pravú tvár, nestojí za priateľstvo. Bocian

Moje domáce zvieratá

6. srpna 2012 v 20:03 | Bocian |  Bocian filozofom
Táto téma je pre mňa ako stvorená. Zvieratá mám vo všeobecnosti veľmi rád a zaujímam sa o ne. Sám mám doma tri domáce zvieratá: psa Dustiho, mačku Ťapku a potkana Kimeeho. Je to trochu zvláštna kombinácia, ale v podstate si moje zvieratá navzájom nevadia. Môžem vám povedať, že si život bez nich neviem ani predstaviť. Veď kto vás privíta krajšie ako skáčuci, chvostom vrtiaci psík. Ťapka častu príde za mnou, vyskočí mi na brucho a spolu ležíme na gauči a pozeráme televíziu. Vždy, keď vkročím do mojej izby zbadám svojho spolubývajúceho Kimeeho. Brávam ho na dvor, kde ho položím do trávi. Ja pred ním utekám a on ma naháňa. Keď ma dobehne, šikovne sa vyšplhá po nahách a tele až na rameno.
No jednoducho zvieratá sú radosť. Vynára sa však otázka, od akého veku je vhodné zvieratá mať. Malé deti chcú čatu domácich miláčikov, no končí to tak, že sa o nových členov rodiny starajú rodičia, alebo sa rodina zvieratka zbaví. Myslím si, že v rannom veku je do rodiny vhodný pes, ktorý nemá až také vysoké nároky (záleží to samozrejme od rasy). Iné zvieratá, ktoré majú vyššie nároky sú podľa môjho názoru vhodné až okolo desiateho roku. To sú moje skúsenosti. Vystriedal som už mnoho zvieratiek (králika, myš, ryby) a myslím si, že najväčším spoločníkom môže byč pes, ikeď mám výbornú skúsenosť aj s inteligentým potkanom. Našej mačke stačí len jedlo a možnosť vyspať sa. Viac ku šťastiu nepotrebuje.
Zvieratá sú veľmi dôležité. Naučíme sa vďaka nim zodpovednosti a získame skvelého tichého kamaráta, ktorý sa s vami nikdy nepoháda :-)
Milujem zvieratá a budem ich milovať navždy.

Genialita

2. srpna 2012 v 13:29 | Bocian |  Bocian filozofom
Podľa Wikipédie je genialita najvyšší stupeň tvorivého a duchovného nadania. Objavil som aj zaujímavú stupnicu (na Wikipédii), podľa ktorej sú tri stupne rozvíjania schopností: 1. nadanie, 2. talent, 3. genialita.
Ja za génia považujem človeka, ktorý príde s niečím prevratným, vymyslí niečo, čo iným pomôže. Človek môže byť zo psychologického hladiska génius, ale kým nevyužije svoj dar, tak mu je genialita na nič. Veď talent je len 20% percent úspech. Zbytok je snaha, úsilia, pevná vôla.
Ja za génia považujem Charlesa Darwina, prišiel so zaujímavou teóriou, ktorá je podľa môjho presvedčenia aj pravdivá a nebál sa ju prezentovať pred svetom, ktorý nebol na takýto objav pripravený. Táto osobnosť má u mňa veľké uznanie. Samozrejme jestvuje plno ďalších osobností, ktoré pomohli ľudstvu spraviť krok vpred.
Takže podľa môjho názoru stále platí, že človek môže mať nadanie, talent, môže byť génius, ale stále to neznamená, že bude automaticky úspešný.