Květen 2012

Každodenná šálka čaju

31. května 2012 v 19:56 | Bocian |  Bocian filozofom
Názvom tejto témy je perfektná metafora: Každodenná šálka čaju, alebo inak povedané rutiny - nami zaužívané zvyky. Môj bežný deň je pretkaný rutinami. Niekedy sa tieto naše zvyky môžu viazať skôr k povinnosti, ktoré máme. Tým myslím napríklad, že cez pracovný týždeň vstávame väčšinou v rovnakom čase. Určite by sme si radi pospali dlhšie, ale nemôžeme.
Ja som človek, ktorý má rád už zabehnuté veci. Nerád mením svoj stereotyp. Medzi moje obľúbené rutiny patrí pitie mlieka z automatu vždy len po obede.
Mne sa rutiny páčia, i keď niekedy ma každodenné robenie tých istých vecí nudí. Vtedy nejaký z mojich zvykov zmením, alebo pridám nový a život je hneď dobrodružnejší.

Oznam1

21. května 2012 v 18:56 | Bocian |  Nástenka
Veľmi ma to mrzí, no opäť nestíham dokončiť 9. kapitolu knihy Návšteva planéty OX. Viem, že vás moje úbohé výhovorky nezaujímajú, ale zodpovednosť musím zhodiť na školu. Máme toho totiž veľa a ja nič nestíham. Neviete si predstaviť ako by som chcel to dielo konečne dokončiť. Už mi zostáva opraviť len 4 kapitoly a Návšteva planéty OX je hotová!
Tak sa ospravedlňujem a sľubuje, že 9. kapitola tu bude čo najskôr.

Návšteva planéty OX - 8. kapitola

12. května 2012 v 16:00 | Bocian |  Návšteva planéty OX

8. kapitola: Riešenie konfliktu?

Obedujeme. Spoza jedálenského stola sledujem fascinujúci proces nakupovania. Ajna pristúpila k poličke, na ktorej bol položený malý prístroj s obrazovkou. Majónka sa displeja dotkla a ten sa bez váhania rozsvietil. V tom začala prstami stláčať rôzne miesta na obrazovke. V okamihu sa na plošine na vrchu prístroja zjavil obrys predmetu, ktorý po chvíli získal svoju definitívnu podobu. Ajna nám vysvetlila princíp tohto nakupovania: "Tento prístroj je napojený na sklad s potravinami. Ja iba jednoducho zadám aké potraviny potrebujem a oni sa teleportujú ku mne domov." Metóda moderného nakupovania! To je naozaj fascinujúce.
Všade je veľký zmätok. Majóni sa boja ďalších bombardovaní. Vojaci sú všade. Strážia každú časť mesta a po oblohe lietajú vojenské vesmírne lode. Pochmúrne počasie zo včerajšieho večera pretrvalo do dnes. Prikresľovalo temné obdobie planéty OX. Včera sme stany stavali za dažďa, ktorý neskôr prerástol do búrky, sprevádzanej nebeskými kopijami.
Sme v pravidelnom kontakte so Zemou. Nikto ešte stále nemôže uveriť, že mimozemský živo existuje. Komunikujeme našou základňou aj kvôli vojne, ktorá pozemšťanov zaujíma. Snažia sa Majónom pomôcť.
Ajna má v týchto dňoch veľa práce na ministerstve, takže si program vymýšľame samy. Dnes sme sa rozhodli, že pôjdeme na exkurziu do výskumného ústavu, ktorý sa zaoberá touto planétou. Pracujú tam miestny odborníci, s ktorými sme si vymieňali poznatky o planéte OX a o Zemi. Vrátili sme sa až večer plní nových informácií o našom prechodnom bydlisku.
Ráno, keď sme vstali, pustili sme si niečo, čo v našom svete predstavuje televíziu. Je to malá skrinka, z ktorej po zapnutí vyžaruje 3D obraz. Ajna nám prekladala, čo hovorili v správach. Zrazu sa zarazila, ba dokonca preľakla. "Prosím prepáčte. Musím odísť do práce." Toto mi na nej prekážalo. Z ničoho nič sa zdvihla a spravila niečo nečakané, nám neoznámené. Ajna odišla. Nepovedala nám ani slovo. Nedozvedeli sme sa, čo znamenali posledné slová majónskej redaktorky.
Po hodine čakania nám konečne Ajna zavolala. No správa, ktorú nám oznámila nás zrazila k zemi: "Aurixský prezident oficiálne vyhlásil vojnu. Nepodarilo sa nám dohodnúť na mieri," smutne a zároveň nahnevane povedala. Všetci sme sa úplne preľakli. Temné a pochmúrne myšlienky prepadli môj bezmocný mozog a vyhrážali sa mu. Ajna príde domov až večer, lebo ju teraz čaká porada.
Rozmýšľame, čo budeme robiť. Pustili sme si televíziu. Náš užitočný priateľ - vreckový prekladač nám udatne slúžil v boji s nezrozumiteľnou Majónčinou. V správach hovorili, aby si ľudia urobili zásoby a od zajtra sa zdržovali doma. Vojaci budú kontrolovať ulice a dozerať na bezpečnosť obyvateľov.
Zobudili sme sa o jednej skoro ráno na zvuky bombardovania. Nebezpečné dromby opäť tyranizovali zem. Všetci sme sa stretli v obývačke a zapli si televízor. Ajna ovládačom otvorila okno. Po uliciach behalo veľa Majónov so svojimi zbraňami. Pokrikovali navzájom na seba. Nastali ťažké časy.
Za chvíľu zalialo Majóniu svetlo, no neprinieslo pozitívny vývin situácie. Všade na oblohe lietali vesmírne lode. V televízií sme počuli správu, že Aurixovia už začali dobýjať naše územie. Ajna dnes z domu komunikovala s ostatnými predstaviteľmi majónskeho štátu. Pre istotu sme si z našej lode zobrali všetku výzbroj. Rozhodli sme sa zapojiť do vojny, no ešte predtým sme si išli zobrať od Majónov viac zbraní a techniky.

My a naša planéta - nebezpečná ropa

7. května 2012 v 15:00 | Bocian |  Ekológ Bocian
Prinášam vám ďalší článok o ekológii. Zamyslite sa nad problematikou a vyjadrite svoj názor.
Aj keď prichádzajú návrhy pre ekologickejšiu Zem, napríklad v podobe áut na elektrinu, obnoviteľných zdrojov energie.... Väčšina dopravných prostriedkov stále jazdí na benzín alebo naftu. Samozrejme tieto palivá sú vlastne len spracovaná a upravená ropa. Ropa sa nachádza dokonca aj v oblečení! Takzvané čierne zlato rabujeme z útrob našej Zeme, kde jej nie je nevyčerpateľne veľa. Takže raz s istotou nastane deň, kedy sa zásoby minú. Potom sa budeme musieť na sto percent spoľahnúť na alternatívne palivá ako už spomínaná elektrická energia.
Ropa sa preváža z jedného konca sveta na druhý prostredníctvom ropných tankerov. Ale práve tie ohrozujú prírodu našej planéty. Stávajú sa havárie, pri ktorých sa ropa vylieva do morí a oceánov. Okrem finančných škôd bohatých ropných magnátov, únik ropy spôsobuje smrť už aj bez toho ohrozených druhou zvierat. Zabíjame vzácne ubúdajúce druhy len kvôli ľudskej sebeckosti a túhe po peniazoch.
V roku 2010 v Mexickom zálive došlo k úniku ropy z poškodeného vrtu. Bola to veľká ropná katastrofa, ktorej dôsledky pretrvali do dnes. Únikom ropy došlo k tomu, že veľa zvierat obývajúcich tento biotop zahynuli. Napríklad pre vtáky sú hrozbou ropné škvrny na hladine, ktoré im zalepia krídla a nakoniec sa utopia. Ropné škvrny vytvorili na hladine bariéru, cez ktorú sa do vody nedostáva kyslí. Nakoniec sa podarilo opraviť vrt a veľa ropy aj odstrániť. Táto katastrofa je najhoršia akú kedy USA postihla.
My, ľudia sme tiež len živočíšny druh, ktorý je ale obdarený nebezpečnou zbraňou - mozgom. Kvôli našim potrebám ohrozujeme a zabíjame aj iné živočíšne druhy. Moja otázka stojí takto: Máme právo rozhodovať o osude iných zvierat len preto, že rozmýšľame a tvoríme?! Určite nie. Rozhodujme si o našich osudoch!

Návšteva planéty OX - 7. kapitola

5. května 2012 v 16:00 | Bocian |  Návšteva planéty OX

7. kapitola: Napätie neutícha


Bytosť stojaca za mnou začala rozprávať podivnou rečou. Jej slová smerovali majónskym vojakom, no tí mu neodpovedali. Stáli sme nehybne na mieste a pozerali sa na seba. Tlak v mojej hlave sa stupňoval. Myslel som si, že každú chvíľu zamdliem.... Úplne nečakane sa na tvárach Majónov zjavil úškrn. Kútiky úst, na ktorých chýbali pery sa zdvihli na hor. Ako energetický nápoj sa do mňa ich úsmev vlial a ja som ucítil kvapku nádeje, stekajúcu po mojom studenom čele.
Za sebou som započul kroky. Zjavne ich zachytil aj môj krutý väzniteľ. Aurix sa otočil... Zvuk nebezpečného výstrelu zo zbrane. Lúč ho ako veľký tŕň prebodol. V okamihu padol na zem.
Ihneď som otvoril poklop na zemi a oslobodil som svojich priateľov. Boli sme nesmierne šťastný, no teraz sa pred nás postavila ďalšia riskantná prekážka. Musíme sa dostať von z tohto tábora temna! Majónsky vojaci na nás spustili spŕšku pozemšťanovi nezrozumiteľných slov. Dr. Olívia pohotovo vytiahla z vrecka malý prekladač, ktorý nám darovala Ajna. Šikovná škatuľka spracovala vetu v majónčine a okamžite ju preložila do nášho jazyka: "Vyberte si zbrane a držte sa nás!". Poslúchli sme. Nikde na vôkol nebol ani jeden Aurix. Samozrejme nám to vôbec neprekážalo. Práve naopak. Mali sme voľný priechod. Vonku nás už čakala ďalšia vojenská jednotka. Prišlo po nás obrnené vojenské vozidlo. Okolo mňa a mojej posádky sedelo mnoho zranených vojakov. Prvá zastávka bola v kasárňach. Tam vyložili všetkých našich spolucestujúcich. Nás odviezlo do Ajninho domu, kde sme mali dočasné bydlisko.
Ajna nás už čakala. Bola ustráchaná a veľmi nervózna. "Ešte, že som po vás poslala vojakov," nahnevaným tónom povedala. "Ani si nevieš predstaviť, ako sme ti vďačný!" za všetkých som poďakoval. "Keď ste sa dlho nevracali, vedela som, že niečo nie je v poriadku."
Umyli sme sa a dali si večeru, ktorú nám naša mimozemská priateľka pripravila. Jedli sme tradičnú miestnu pochúťku. Nevedel som identifikovať o aký pokrm ide a ani zložitý názov som si nezapamätal, no výborná sladko, horká chuť je vrytá v mojich ústach.
Do môjho dotykového prenosného počítača, ktorý som nazval Galileo som naškriabal pár viet o dnešnom dni, a potom som bez odporu od veľkej únavy zaspal.
"Dobré ráno Ajna," pozdravil som ju. Bolo ešte skoro ráno. Ani Slnku sa nechcelo vydriapať na oblohu. Z našej posádky som vstal prvý. "Dobré ráno Filip," odzdravila ma. Bolo pokojné ráno. S Majónkou sme si sadli do kuchyne a rozprávali sme sa. No zrazu, skôr než som si stihol vložiť do úst kúsok pečiva sa neočakávane ozval výbuch. Všetci zbehli dole. Boli veľmi rozrušený. Ajna preľaknuto vyšla na ulicu. Nasledoval som ju. Videli sme ako o pár ulíc ďalej stúpa do neba ozrutný oblak dymu. Ozývali sa opäť ďalšie výbuchy. Naša mimozemská priateľka vbehla dnu a začala telefonovať. Do telefónu hovorila v cudzom jazyku, no my sme si zapli prekladač a všetkému sme rozumeli: "Dobrý deň pán Dondor. Tu je Ajna, ministerka medziplanetárneho výskumu a komunikácie. Na mesto dopadajú dromby (názov pre bomby)," s istotou povedala: "Nemáte o týchto útokoch nejaké informácie?!" Ajna počúvala muža a po piatich minútach ukončila hovor. "Útočia na nás Aurixovia! Začína vojna!"
"To je strašné, veď je to celé naša vina!" nariekala Olívia. "Vy zato nemôžete. Muselo to raz začať. Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nedeje, keď vedľa nás žijú úplné zvery, ktoré obmedzujú Oxanov," upokojovala ju rozhorčená Ajna a pokračovala: "Keď ich chceme konečne poraziť, toto je dobrý začiatok." "Dobre, ale v tom prípade sme ochotný pomôcť ako sa len dá," hrdo som povedal. "Poďme do centrály môjho ministerstva. Tam dostaneme aktuálne informácie a pokyny," navrhla mimozemšťanka. Prišlo pre nás špeciálne vozidlo. Počuli sme stále nové výbuchy a v uliciach bolo plno vojakov. Nastal chaos.
Cítim, že za to nesieme zodpovednosť. Spôsobili sme vojnu! Mám výčitky svedomia. Najradšej by som nasadol na Galaktik a odletel Na Zem. V ten moment, keď Ajna vyriekla tú nepriatu vetu, sa mi zastavilo srdce. Hlavou sa mi hmýria tisíce myšlienok, no jediné, čo nateraz zostáva je pomôcť Majónom!
Na centrále sme sa skontaktovali so všetkými ministerstvami a aj so všemocným náčelníkom (na našej planéte by sme ho volali premiér alebo prezident). Začala sa porada o ďalšom postupe. Boli sme privolaný na toto významné stretnutie ako pozemský veľvyslanci. Dokonca sme sa spojili aj s našou planétou. Zatiaľ sa vojaci snažili potlačiť sily Aurixou. Vojenské vesmírne lode aj jedného aj druhého národa strieľali a bombardovali krajinu. Nemocnice boli veľmi vyťažené. Desiatky ľudí zomrelo. Na moje prekvapenie nás nikto z prítomných z nami vyvolanej situácie neobvinil. Dohodli sme sa, že sa vystavajú špeciálne stany pre zranených. Vojnu sa budeme snažiť viesť diplomaticky a hrubú silu nasadíme len v nevyhnutných prípadoch ako dnes. Náčelník ukončil poradu. Bombardovanie na chvíľu utíchlo. Dostali sme informáciu, že prezident Aurixov sa spojil s tamojším "premiérom" a začali rokovať. Ajna bola nervózna podobne, ako sme boli my všetci. Rozhodli sme sa, že pomôžeme so stavaním stanov pre zranených.
Zamračilo sa a začalo pršať.

Detektív Kimee a záhada miznúcich potravín 4

3. května 2012 v 17:00 | Bocian
Pokračovanie príbehu od Detektíva Kimeeho. Je to posledná kapitola Detektía Kimeeho a záhady miznúcich potravín.

Ernestovi tykajú hodiny



Detektív vyliezol po strome na strechu. Malým vchodom vošiel na podkrovie, kde sa nachádzala policajná stanica. Na stoličke sa vyvaľoval vypasený potkan policajt. Kimee začal ihneď rozprávať: "Ahoj Fred!" priateľsky sa pozdravil so svojim známym ešte z čias, keď bol tiež potkan strážnik zákona, "Chcem nahlásiť krádež. A poznám aj páchateľa!" víťazoslávne prehlásil. "A kto to je?" spýtal sa policajt tónom, ako keby ho Kimee obťažoval. "Ide v tom Ernest! Niekto z jeho gangu kradne potraviny." Policajt vstal z kresla a vyparil sa pod veľkou škatuľou. Spopod nej po chvíli povyliezali ďalší Fredovi rozospatý kolegovia.

S detektívom v pätách v rade utekali na smetisko. No narazili na prekážku! Mačky! Šikovný kapitán polície vedel ako na to. "Rozdeľte sa na tri skupiny!" zavelil. Tí dvaja hlúpy šašovia nevedeli, čo robiť. Len tak sa motali dookola, nakoniec sa zrazili a padli na zem.

Potkania rota vbehla do kopy odpadkov. Kimee otvoril oči dokorán. To čo objavili bolo neopísateľné. Pred očami prepadového komanda sa rozprestrela priestranná skrýš plná ľudských pochúťok, na ktorých si šéf potkanieho gangu Ernest spolu s ostatnými potkanmi pochutnával. "Ste zatknutí za krádež jedla!" oznámil gangu kapitán potkanej polície.

U myši bolo opäť všetko v poriadku. Keď sa u Pejkovcov prestalo kradnúť, Pavol s Michaelou odstránili všetky pasce. Kimee bol nesmierne šťastný. Vyriešil ďalší prípad. Ernest a ostatní členovia gangu sedia vo väzení.

Návšteva planéty OX - 6. kapitola

1. května 2012 v 16:00 | Bocian |  Návšteva planéty OX
No.... už sme v polovici knihy Návšteva planéty OX, ktorá má 12 kapitol. Táto 6, ktorú vám s oneskorením, no predsa prinášam je veľmi strhujúca, tak si ju prečítajte! Pracoval som na nej včera celý večer, tak verím, že vás zaujme. Je to zároveň prví májový článok na Bocianovom blogu. Ďalšia 7. kapitola by mala byť zverejnená ako vždy: v sobotu o 16:00.

6. kapitola: Únosy a boje


Stále sa neviem spamätať z novoobjaveného sveta. Je to tu krásne! V krajine je všade na vôkol upravená krajina, obydlia miestnych bytostí sú späté s prírodu. Zaujímavé je, že na planétu OX dopadajú zelené lúče, o čom svedčí sfarbenie pokožky obyvateľov. Vzduch tu majú veľmi svieži. Dokonca ešte sviežejší ako u nás v horách. Sú veľmi ekologicky zmýšľajúci národ.
Z rozprávania Ajny som sa dozvedel, že ich na túto planétu zoslal pán Utan, ktorý spravodlivo panuje nad vesmírom už od jeho vzniku. Naša sprievodkyňa tvrdí, že pred mnohými rokmi prišlo na ich planéte k veľkému nešťastiu. Utan zahynul a planéta OX sa rozdelila na dve časti: časť života a smrti. Majóni obývajú časť života. No národ, ktorý obýva druhú, odvrátenú oblasť - Aurixovia, sa zmenil. Posadla ním temnota, zloba. Od tých čias spolu tieto dve krajiny neustálo bojujú.
S miestnymi obyvateľmi sme sa pustili do opráv komunikačného zariadenia na našej lodi. Naša majónska priateľka nám vybavila pomoc najväčších vedcov na planéte. Pristúpili sme ku Galaktiku. Cítil som, že pre Majónov je takáto technika skok vzad. Takže dúfam, že to táto generácia bude vedieť opraviť. Pristúpili sme k riadiacemu pultu. Odborníci spolu začali komunikovať v zvláštnych, absolútne nezrozumiteľných hatlaninách. Celá moja posádka sedela na sedačke v spoločenskej miestnosti a hľadela na géniov v akcii. Po desiatich minútach sa otočili. Jeden z nich niečo zašomral a spolu s ostatnými odišiel. Bolo mi jasné, že práce je ukončená.
Ihneď sme sa vrhli k palubnej doske. Slávnostne som stlačil malé čierne tlačidlo. V okamihu sa ozval tichý šum. Pred očami sa mi rozlial obraz. Konečne! Sláva Majónom! Na malej obrazovke sa zjavila tvár, zvestujúca znovu nájdenie našich druhov. Po tele mi poskakoval vytúžený pokoj, istota. Vráskavá tvár, do ktorej sa vlievajú strapaté šedivé vlasy. Oči s veľkými fialovo-čiernymi vačkami sa rozžiarili, ako malému dieťaťu, keď hladí na hračky vo výklade. Makrel! "Vitajte!!!" ozvalo sa spoza jeho fialových pier. Naše privítanie bolo slovne podané objatia. Cítil som sa, ako keď stretnem svojho priateľa po dvadsiatich rokoch. Všetky tie úžasné správy o planéte OX sme ako vriacu lávu chrlili na doktora Makrela. Jeho údiv, nadšenie a prekvapenie sa nedá popísať slovami. Náš rozhovor skončil s prísľubom, že si každý večer budeme zapisovať udalosti, ktoré sa v ten deň udiali. Takže budeme tvoriť denník pobytu na tejto planéte s názvom Návšteva planéty OX.
Dnes máme na pláne priblížiť sa k hraniciam Aurixského národa. Ajna nás varovala, aby naša noha nevkročila na hranice. My tam však aj napriek nebezpečenstvu chceme ísť. "Tak teda poďme!" zavelil som. Naša majónska priateľka nás priviezla do blízkosti pohraničného územia. Hranice tvoril z našej strany pekný nie veľmi hustý lesík. Vystúpili sme z prepravného prostriedku a pustili sme sa do brodenia húštinou. Za lesom sa týčil nepekný ostnatý plot, ktorý vytyčoval územia. Na druhej strane bola pustatina. Spoza plota sme pozorovali tvorov, ktorý poslušne pochodovali po holej zemi. Obyvatelia tu boli modrý s bledozelenými fľakmi. Dr. Michael sa rozhodol odfotiť si ich. Zrazu sa v lese niečo mihlo! Otočili sme sa, no nič sme nevideli. "To bol asi len vietor," povedal ľahkomyseľne Ján. Ani ja som šuchot listov nebral vážne. Veď to je predsa bežné. Takže sme pokračovali v sledovaní Aurixov.
"Ááá!!!" skríkal zrazu Tatiana. Otočili sme sa.... Než som sa ocitol v svete temna, videl som, ako mojich priateľov obaľujú do akých si bublín. Cítil som, ako ma niekto schmatol, do niečoho zajal a nemilosrdne vliekol po zemi. Počul som, ako sa nejaké bytosti (podľa mňa to boli Aurixovia) rozprávali v nám neznámom jazyku. Keď sa moje osobné väzenie prestala hýbať a hluk okolo mňa opadol, v ohavnej tme som nahmatal spúšťacie tlačidlo komunikačného zariadenia a snažil som sa skontaktovať s ostatnými členmi posádky. Zistil som, že zariadenie nefunguje. Zrejme to spôsobuje elektromagnetické pole bubliny, v ktorej sa nachádzam. Potichu som zvolal s nádejou, že by moji kolegovia mohli byť na rovnakom mieste ako ja a počuli by moje volanie. Na moje veľké šťastie sa mi ozvala Olívia: "Filip, čo budeme teraz robiť?" "Môžeme skúsiť použiť zbrane, ktoré sme si vzali," navrhol som, zobral som svoju pištoľ a skúsil som streliť do steny bubliny. Nič. Bola nepriestrelná. "Nefunguje to!" povedal som jej potichu. "Čo ostatný? Nevieš, kde sú?" opýtal som sa. "Nie neviem". Čiastočne mi odľahlo. Pocit, že nie som sám ma naplnil aspoň kvapkou nádeje.
Mladá astronómka potichu zavolala do okolia. "Olívia, to ste vy?" ozval sa doktor Michael. "Áno som. Čo budeme robiť? Už sme skúšali použiť zbrane, ale nefunguje to." "Mohli by sme sa skúsiť skontaktovať s Ajnou," navrhol. "Mne komunikátor nefungoval," varoval som ho.
Stále sme nevedeli, kde je zvyšok posádky. Bola okolo nás tma ako na samote v lese. Všade bolo hrobové ticho. Čakali sme na našu vysnívanú armádu spásy. V tom sa otvorili dvere. Do miestnosti vstúpili zrejme dvaja Aurixovia, ktorí priniesli dve nové bubliny. Také v akých sme boli aj my. Hodili ich do vnútra miestnosti a odišli. Chvíľu bolo úplne ticho. Asi o minútu sa z bublín ozvali známe hlasy. Boli to Tatiana a Ján. Veľmi sme sa potešili. Ako to, že tu neboli s nami? Vysvetlili nám, že sa snažili s Aurixami bojovať, no nakoniec ich aj tak zajali.
Zrazu sa z vedľajšej miestnosti začali ozývať zvuky. Do našich uší prenikali rachoty a čudesné výkriky. Naše duše sa naplnili vierou v záchranu Majónmi. Isté bolo to, že sa niečo deje. V tom sa otvoril dvere a dve bytosti vošli dnu. Zobrali nás a odtiahli do podzemnej miestnosti. Boli to Aurixovia, ktorý nás chceli schovať. Bol som si istý, že Majóni prišli pre nás. Boj sa premiestnili do miestnosti nad nami. Ozývali sa výstrely a neutíchali ani hrôzostrašné zvuky.
Zrazu ma jeden Aurix vytiahol von z úkrytu a kruto vytrhol moje bezbranné telo z bubliny. Postavil ma pred seba a zatlačil mi záhadný nástroj skazy do chrbta. Ostrá bolesť ma prebudila z duševného spánku. Po mojom tichom zhíknutí pritlačil zbraň ešte väčšmi. Oproti mne stálo asi desať priateľských vojakov. Ich vystrašené až priveľké oči si ma súcitným pohľadom premeriavali skrz na skrz. Rozbúchalo sa mi srdce a celý som sa začal triasť. Zalial ma studený pot. Už, už som cítil, ako vojak stlačí gombík, lúč bolesti vystrelí zo zbrane a zabije ma. Bál som sa a utápal v beznádeji.